Správny čas na rozhovor s deťmi o strávenom čase mimo nich

Každý rodič chce vedieť, ako sa jeho dieťa cítilo v škole, škôlke, na krúžku alebo u starých rodičov. Často však nastáva situácia, keď sa po príchode domov opýtame: „Ako bolo?“ a odpoveď znie len: „Dobre.“ alebo „Neviem.“

Nie je to nezáujem ani neochota rozprávať. Deti potrebujú čas na spracovanie zážitkov a nie vždy sú pripravené hovoriť hneď po návrate. Ak zvolíme správny okamih a pokojný prístup, máme oveľa väčšiu šancu na úprimný a zaujímavý rozhovor.

Prečo dieťa nechce rozprávať hneď?

Po dni plnom učenia, hier, pravidiel a sociálnych situácií môže byť dieťa unavené alebo zahltené množstvom podnetov. Niektoré deti si potrebujú oddýchnuť, najesť sa alebo sa chvíľu hrať, aby si usporiadali myšlienky.

To, že dieťa neodpovie hneď, neznamená, že sa nechce podeliť o svoje zážitky. Často len potrebuje viac času.

Vyberte vhodný okamih

Najlepšie rozhovory často nevznikajú pri priamych otázkach hneď vo dverách, ale počas bežných spoločných chvíľ.

Vhodným časom môže byť:

• spoločný obed alebo večera,
• cesta autom zo školy alebo na krúžok,
• popoludňajšia prechádzka,
• spoločné kreslenie, stavanie alebo hra,
• večerné čítanie alebo ukladanie na spánok.

Keď dieťa nemá pocit, že je vypočúvané, rozpráva prirodzenejšie a otvorenejšie.

Rešpektujte tempo svojho dieťaťa

Každé dieťa komunikuje inak. Niektoré začne rozprávať hneď po príchode domov, iné až večer alebo dokonca na druhý deň.

Dôležité je nevytvárať tlak vetami ako:

• „Prečo mi nič nepovieš?“
• „Veď sa len pýtam.“
• „Musíš mi povedať, čo bolo v škole.“

Oveľa lepšie funguje pokojný záujem a trpezlivosť.

Rozprávajte sa aj vy

Rozhovor by nemal byť jednostranný. Keď rodič porozpráva o svojom dni, ukazuje dieťaťu, že zdieľanie zážitkov je prirodzenou súčasťou rodinného života.

Môžete povedať napríklad:

• „Dnes sa mi v práci podarilo dokončiť náročnú úlohu.“
• „Vieš, čo ma dnes rozosmialo?“
• „Mal som dnes zaujímavé stretnutie.“

Dieťa často spontánne nadviaže vlastným zážitkom.

Pýtajte sa na konkrétne situácie

Otázky typu „Ako bolo?“ bývajú príliš všeobecné. Lepšie fungujú konkrétnejšie otázky:

• Čo bolo dnes najzábavnejšie?
• S kým si sa dnes hral(a)?
• Čo nové si sa naučil(a)?
• Čo ťa dnes potešilo?
• Stalo sa dnes niečo nečakané?

Takéto otázky dieťaťu uľahčujú spomenúť si na konkrétne momenty.

Niekedy netreba hovoriť vôbec

Niektoré deti sa najlepšie otvárajú počas spoločnej činnosti. Pri skladaní puzzle, kreslení alebo prechádzke často začnú rozprávať samy, bez toho, aby dostali jedinú otázku.

Prítomnosť, pokoj a pozornosť môžu byť niekedy hodnotnejšie než množstvo otázok.

Čo robiť, ak dieťa nechce hovoriť?

Ak dieťa odmieta rozprávať, rešpektujte to. Môžete mu dať najavo, že ste pripravení vypočuť si ho, keď bude mať chuť.

Stačí povedať napríklad:

• „Keď budeš chcieť, rád(a) si vypočujem, ako si sa dnes mal(a).“
• „Som tu, ak sa budeš chcieť o niečom porozprávať.“

Takýto prístup posilňuje dôveru a dáva dieťaťu pocit bezpečia.

Záver

Najlepší rozhovor s dieťaťom nemusí prísť hneď po návrate zo školy alebo škôlky. Často vznikne až vtedy, keď má dieťa priestor oddýchnuť si a cíti, že o jeho zážitky sa zaujímate bez tlaku. Trpezlivosť, vhodne zvolený čas a úprimný záujem pomáhajú budovať dôveru a vytvárajú priestor na otvorenú komunikáciu, ktorá bude pre dieťa prirodzená aj v neskoršom veku.