Áno — je možné uctiť si stratené dieťa a zároveň sa naplno tešiť z dieťaťa, ktoré je teraz s vami. Tieto dve veci si neodporujú. Smútok po strate je individuálny a môže pretrvávať aj po narodení ďalšieho dieťaťa.
🌈 Spomienku môžete uchovať vlastným spôsobom
Nemusí ísť o nič veľké. Môžete napríklad:
- zapáliť sviečku v deň, ktorý je pre vás významný,
- uchovať fotografiu, ultrazvukovú snímku alebo inú pamiatku,
- zasadiť strom alebo kvet,
- napísať stratenému dieťaťu list,
- vytvoriť malú krabičku spomienok,
- hovoriť o ňom s partnerom alebo blízkymi, ak vám to prináša úľavu,
- venovať mu chvíľu ticha pri významných dátumoch.
Neexistuje jeden „správny“ rituál. Odborné odporúčania zdôrazňujú, že spôsob smútenia je osobný a niekomu pomáha aj vlastný obrad alebo spomienkový rituál, zatiaľ čo iný ho nepotrebuje.
❤️ A potom sa pokojne vráťte k svojmu bábätku
Keď príde smútok, nemusíte od neho utekať. Môžete si povedať:
„Chýba mi moje stratené dieťa. A teraz som tu so svojím bábätkom a chcem si vychutnať tento okamih.“
Môžete si dovoliť tešiť sa z prvého úsmevu, kúpania, dojčenia, maznania alebo obyčajného spoločného rána bez pocitu, že tým na predchádzajúce dieťa zabúdate.
🌷 Dôležité je oddeliť dve lásky
Nové dieťa nie je náhradou za stratené. Má vlastný príbeh, vlastné miesto a vlastnú osobnosť. Spomienka na jedno dieťa nemusí ubierať z lásky k druhému.
A ak niekedy príde deň, keď sa budete smiať a celý deň na stratu nepomyslíte, nie je to zrada ani zabudnutie. Rovnako nie je zlyhaním, ak vás smútok niekedy znovu prekvapí.
Ak by smútok alebo úzkosť dlhodobo bránili spánku, starostlivosti o seba či bábätko, je vhodné vyhľadať psychológa alebo inú odbornú podporu.
V srdci môže zostať miesto pre spomienku na dieťa, ktoré odišlo, aj pre úplnú radosť z dieťaťa, ktoré pri vás zostalo. Jedno nemusí rušiť druhé.
