Pri príprave dieťaťa na školu sa často zameriavame najmä na to, čo vie. Pozná písmená? Vie počítať? Dokáže držať ceruzku? Tieto zručnosti sú dôležité, no rovnako významná je aj emocionálna pripravenosť.
Škola nie je iba miesto, kde sa dieťa učí nové vedomosti. Je to nové prostredie plné ľudí, pravidiel, zmien a situácií, ktoré si vyžadujú samostatnosť, odvahu a schopnosť pracovať so svojimi pocitmi.
Čo znamená emocionálna pripravenosť na školu?
Emocionálne pripravené dieťa nemusí byť vždy pokojné, sebavedomé a bez obáv. Každé dieťa môže mať chvíle neistoty, smútku alebo strachu. Dôležité je, že sa postupne učí svoje emócie zvládať a hľadať riešenia.
Takéto dieťa postupne dokáže:
- vyjadriť, čo cíti,
- požiadať o pomoc,
- zvládnuť menšie sklamanie,
- prijať, že niečo nejde hneď,
- skúsiť nové veci,
- prispôsobiť sa novému prostrediu.
Vie sa dieťa odlúčiť od rodiča?
Jednou z veľkých zmien pri nástupe do školy je dlhší čas bez rodiča. Dieťa potrebuje postupne získať skúsenosť, že aj keď mama alebo otec nie sú nablízku, stále je v bezpečí.
Pomáha, ak dieťa vie:
- zostať určitý čas s iným blízkym dospelým,
- zvládnuť pobyt v škôlke alebo na krúžku,
- rozlúčiť sa bez veľkého strachu,
- veriť, že rodič sa vráti.
Cieľom nie je, aby dieťa nikdy nebolo smutné. Cieľom je, aby vedelo, že odlúčenie zvládne.
Dokáže hovoriť o svojich pocitoch?
V škole môže nastať množstvo situácií, keď dieťa potrebuje vysvetliť, čo sa deje.
Napríklad:
- nerozumie úlohe,
- nevie si nájsť miesto v kolektíve,
- niečo ho nahnevá,
- potrebuje pomoc.
Dieťa, ktoré vie povedať „nerozumiem“ alebo „potrebujem pomoc“, má veľkú výhodu. Nemusí všetko vyriešiť samo, ale vie si nájsť podporu.
Ako reaguje na chyby?
Jednou z najdôležitejších školských schopností je schopnosť nevzdať sa pri neúspechu. Dieťa sa v škole stretne s tým, že niečo nebude vedieť hneď alebo sa pomýli.
Je dobrým znamením, ak postupne dokáže:
- skúsiť úlohu znova,
- prijať opravu,
- zvládnuť, že nie vždy bude prvé,
- pochopiť, že chyba patrí k učeniu.
Rodič môže túto schopnosť podporovať tým, že oceňuje snahu, nie iba výsledok.
Vie fungovať medzi ostatnými deťmi?
Škola je aj sociálne prostredie. Dieťa bude každý deň spolupracovať so spolužiakmi, deliť sa o priestor a rešpektovať pravidlá.
Pomáha, ak sa vie:
- zapojiť do hry,
- počkať, kým príde na rad,
- rešpektovať dohodnuté pravidlá,
- riešiť malé konflikty,
- vyjadriť svoj názor primeraným spôsobom.
Tieto schopnosti sa však ďalej rozvíjajú aj počas školských rokov.
Má dieťa primeranú samostatnosť?
Emocionálna pripravenosť súvisí aj s tým, či dieťa verí, že niektoré veci zvládne samo.
Patrí sem napríklad:
- pripraviť si veci,
- obliecť sa,
- postarať sa o svoje potreby,
- skúsiť riešiť jednoduchý problém,
- vedieť, kedy požiadať o pomoc.
Samostatnosť buduje sebavedomie a pocit kompetencie.
Ako môžem dieťa podporiť doma?
Najviac pomáha bezpečný vzťah, v ktorom dieťa vie, že môže hovoriť o všetkom.
Môžeme:
- rozprávať sa o tom, čo ho čaká,
- počúvať jeho obavy,
- čítať knihy o škole,
- hrať sa na školu,
- podporovať samostatné rozhodovanie,
- pripomínať mu, že chyby sú normálne.
Nie je potrebné odstrániť všetky obavy. Dôležitejšie je naučiť dieťa, že ich dokáže zvládnuť.
Otázky, ktoré si môže rodič položiť
- Vie moje dieťa požiadať o pomoc?
- Dokáže chvíľu vydržať pri úlohe?
- Ako reaguje, keď sa mu niečo nepodarí?
- Vie pomenovať svoje pocity?
- Dokáže sa prispôsobiť novým situáciám?
- Verí si aspoň v niektorých oblastiach?
Záver
Pripravenosť na školu nie je iba o tom, koľko toho dieťa vie. Rovnako dôležité je, či sa cíti bezpečne, či dokáže komunikovať, zvládať emócie a postupne preberať zodpovednosť za seba.
Najlepším základom pre školský život nie je dieťa bez strachu a chýb. Je to dieťa, ktoré vie: „Aj keď niečo nebude ľahké, môžem to skúsiť. Môžem požiadať o pomoc. A doma mám miesto, kde som prijaté.“
