Porozumejte jednotlivým etapám vývinu vášho dieťaťa. Objavte články o psychomotorickom napredovaní, emočnej inteligencii, rozvoji reči a míľnikoch od narodenia po dospievanie.
Najlepšie výsledky prináša mierny, dlhodobo udržateľný energetický deficit – nie drastická diéta. Zameraj sa na štyri piliere: sýte jedlo, pravidelný pohyb, dostatok spánku a zvládanie stresu; všetky patria k zdravému riadeniu Ak si tehotná, dojčíš, máš cukrovku, poruchu príjmu potravy, ochorenie štítnej žľazy alebo užívaš lieky ovplyvňujúce hmotnosť, postup konzultuj s lekárom alebo nutričným terapeutom….
Najprv rieš bezpečie a upokojenie, nie názory okolia. Hovor málo, pokojne a pomaly; počas silného výbuchu dieťa zvyčajne nedokáže prijímať dlhé vysvetľovanie ani rozumné argumenty. Postup priamo na mieste 1. Zastav sa a upokoj seba Pokojný dospelý pomáha znižovať ďalšie napätie. 2. Zaisti bezpečie Odstráň dieťa od: Ak udiera, kope alebo hádže predmety, pokojne zablokuj…
Dieťa zvyčajne „nestratí“ sebareguláciu preto, že by bolo zámerne neposlušné. Častejšie je jeho nervový systém preťažený a požiadavky v danom okamihu presiahnu schopnosť zvládnuť emócie, impulzy alebo zmenu. Niekedy ide o dočasné zhoršenie pri únave či strese, inokedy o dlhodobejší problém, ktorý si vyžaduje odborné posúdenie. Najčastejšie dočasné príčiny Únava a nedostatok spánku Po zlom…
Neschopnosť sebaregulácie neznamená, že dieťa je neposlušné alebo „rozmaznané“. Znamená, že ešte nedokáže spoľahlivo rozpoznať, pomenovať a zvládnuť silné emócie, impulzy alebo preťaženie. Najlepšie sa učí cez spolureguláciu – pokojný dospelý mu najprv pomôže upokojiť sa a postupne ho učí, aby to zvládalo samostatne. Čo je sebaregulácia Sebaregulácia zahŕňa schopnosť: Tieto schopnosti sa vyvíjajú postupne….
Záchvaty zlosti sú najmä u batoliat a predškolákov bežné. Hlbší problém môže byť pravdepodobnejší vtedy, keď sú veľmi časté, dlhé, nezvyčajne intenzívne, nebezpečné alebo výrazne narúšajú fungovanie dieťaťa a rodiny. Samotný jeden výbuch ešte neznamená psychickú poruchu. Kedy sú záchvaty ešte bežné Bežný záchvat často: U menších detí môže byť záchvat reakciou na únavu, hlad,…
Záchvat zlosti je výbuch silných emócií, pri ktorom dieťa môže plakať, kričať, váľať sa po zemi, udierať, kopať, hádzať veci alebo odmietať spoluprácu. U batoliat a predškolákov je často súčasťou bežného vývinu, pretože ešte nemajú dostatočne rozvinutú reč, sebareguláciu ani schopnosť čakať a prijímať frustráciu. Záchvat nie je vždy zámerná manipulácia. Dieťa môže byť naozaj…
Záchvaty zlosti sú najmä u menších detí bežným prejavom nezrelého zvládania emócií. Dieťa ešte nemusí vedieť vyjadriť frustráciu slovami, počkať, prijať odmietnutie alebo sa samo upokojiť. Chyby rodičov často nevznikajú zo zlého úmyslu, ale z únavy, stresu, hanby alebo snahy zastaviť scénu čo najrýchlejšie. 1. Rodič začne kričať Keď dieťa kričí, rodič niekedy zvýši hlas…
Krik a plač po pokyne často znamenajú, že dieťa je zahltené, unavené, frustrované alebo sa ťažko odpútava od činnosti. Najlepšie funguje pokojná reakcia: zaisti bezpečie, pomenuj emóciu, zopakuj krátku hranicu a daj dieťaťu čas na upokojenie. Počas silného výbuchu nepomáha dlhé vysvetľovanie ani hádka. Najprv zisti, čo sa deje Krik môže byť reakciou na: Pozoruj,…
Keď dieťa odmieta poslúchať, najlepšie funguje pokojný, krátky a predvídateľný postup. Namiesto opakovaného kriku pomáha dať jeden jasný pokyn, overiť porozumenie, ponúknuť obmedzenú voľbu, nechať čas na reakciu a potom uplatniť primeraný dôsledok. Odmietanie často nie je iba „drzosť“ – môže súvisieť s únavou, hladom, prechodom medzi činnosťami, preťažením alebo snahou získať kontrolu. Najprv hľadaj…
Rodič môže podporiť autoritu učiteľa a zároveň chrániť hlas, dôstojnosť a práva dieťaťa. Základom je postoj: „Budem rešpektovať tvoje prežívanie, ale nebudem ospravedlňovať ubližujúce správanie.“ Dobrá spolupráca rodiča a učiteľa sa sústreďuje na konkrétne správanie, príčiny a spoločný plán, nie na nálepkovanie dieťaťa. Rozlišuj podporu a slepú poslušnosť Podporiť učiteľa neznamená automaticky tvrdiť: „Učiteľ má…
Deti zvyčajne nestratia rešpekt k učiteľom z jedného dôvodu. Často ide o kombináciu vývoja, vzťahu s učiteľom, domáceho prostredia, vplyvu spolužiakov, sociálnych sietí, únavy, frustrácie alebo pocitu nespravodlivosti. Neúcta je správanie, ktoré treba riešiť, ale zároveň môže signalizovať hlbší problém. Rešpekt tiež neznamená slepú poslušnosť. Dieťa môže s učiteľom nesúhlasiť, upozorniť na chybu alebo sa…
Rešpekt k učiteľom, rodičom a ďalším autoritám sa najlepšie buduje cez jasné hranice, vlastný príklad, vysvetľovanie dôsledkov a možnosť slušne nesúhlasiť. Rešpekt neznamená slepú poslušnosť ani strach. Znamená uznať pravidlá a druhého človeka, pričom dieťa môže klásť otázky a vyjadriť nesúhlas primeraným spôsobom. UNICEF opisuje pozitívnu disciplínu ako láskavé, ale pevné vedenie, ktoré učí vhodnému…
Ak dieťa nadáva učiteľovi, treba reagovať vážne, pokojne a bez ponižovania. Jasne povedz, že urážanie učiteľa nie je prijateľné, zároveň však najprv zisti, čo incidentu predchádzalo. Cieľom nie je iba potrestať slovo, ale naučiť dieťa zvládať hnev, frustráciu a konflikt vhodnejším spôsobom. Najprv si over, čo sa stalo Nespoliehaj sa iba na jednu vetu typu…
Vulgárne slová sú u detí pomerne bežné. Mladšie deti ich často opakujú bez toho, aby rozumeli ich významu, staršie ich môžu používať na vyjadrenie hnevu, získanie pozornosti, testovanie hraníc alebo napodobňovanie okolia. Najlepšie funguje pokojná, krátka a dôsledná reakcia, nie krik, zosmiešňovanie ani fyzické tresty. Prečo deti používajú vulgárne slová Dieťa môže nadávať preto, že:…
Ak chceme, aby sa zmena prejavila nielen v myslení, ale aj v automatických reakciách tela, nemusíme hľadať jednu dokonalú techniku. Oveľa dôležitejšie sú malé skúsenosti, ktoré pravidelne opakujeme. Nervový systém sa tak postupne učí, že nemusí byť neustále v pohotovosti a že medzi napätím a automatickou reakciou môže existovať aj priestor na voľbu. 1. Začínať…
Kniha alebo kurz môžu byť veľmi užitočné. Môžu nám dať jazyk, vysvetlenie aj nový pohľad na vlastné správanie. Môžeme si vďaka nim uvedomiť, prečo reagujeme určitým spôsobom a čo by sme chceli robiť inak. Problém je, že automatická reakcia nie je iba informácia uložená v hlave. Je to naučený spôsob reagovania, ktorý sa aktivuje často…
Skutočná zmena sa nemusí prejaviť tým, že už nikdy necítite stres, strach alebo napätie. Častejšie ju spoznáte podľa toho, čo sa deje po aktivácii – ako rýchlo si všimnete svoju reakciu, či máte možnosť voľby a ako ľahko sa dokážete vrátiť do pokoja. Intelektuálne pochopenie môže znieť: „Viem, že nemusím všetko kontrolovať.“ Skutočná zmena sa…
Existuje rozdiel medzi intelektuálnym pochopením a tým, keď sa určitá skúsenosť stane pre nervový systém skutočne známou a bezpečnou. Človek môže mať veľmi jasné vysvetlenie svojho správania, vedieť, odkiaľ pochádza jeho strach, a dokonca vedieť, ako by chcel nabudúce reagovať. Napriek tomu môže telo v rozhodujúcej chvíli spustiť starú automatickú reakciu. Nie je to rozpor….
Je to veľmi bežné. Môžete presne vedieť, že by bolo lepšie zostať pokojná, nebrať si všetko osobne, neustupovať, neutekať alebo nezačať všetko kontrolovať – a napriek tomu v náročnej chvíli urobíte presný opak. Neznamená to, že ste sa nič nenaučili. V stresovej situácii sa často aktivujú staršie a automatickejšie vzorce skôr, než sa dostane k…
Pocit bezpečia nie je iba príjemná myšlienka. Keď sa človek cíti dostatočne bezpečne, jeho nervový systém nemusí byť neustále pripravený na hrozbu. To môže ovplyvniť napätie svalov, dýchanie, srdcovú frekvenciu, pozornosť aj spôsob, akým reagujeme na stres. Dôležité však je, že bezpečný nervový systém neznamená nervový systém, ktorý nikdy necíti stres. Znamená skôr väčšiu schopnosť…