Ak dieťa pri lúčení hystericky plače, najprv zostaň pokojná, zaisti jeho bezpečie, pomenuj emóciu a dodrž krátky, predvídateľný rituál. Silný plač je pri separačnej úzkosti bežný, ale nemá sa ignorovať spôsobom, pri ktorom by dieťa zostalo bez podpory. NHS – separačná úzkosť
Postup v danej chvíli
1. Zastav sa a upokoj seba
- Dýchaj pomaly.
- Hovor tichšie a pomalšie.
- Nekrič a nevyjednávaj.
- Kľakni si k dieťaťu.
- Použi iba jednu alebo dve krátke vety.
Dieťa v silnom rozrušení nedokáže spracovať dlhé vysvetľovanie. Tvoj pokojný hlas a istý postup mu pomáhajú viac než presviedčanie.
2. Pomenuj, čo sa deje
Povedz:
„Vidím, že veľmi plačeš. Nechceš, aby som odišla.“
„Je ti smutno a je to ťažké.“
Uznanie emócie neznamená, že musíš zmeniť plán. Potom pridaj hranicu a istotu:
„Si v bezpečí. Pani učiteľka sa o teba postará. Ja sa vrátim po spánku.“
3. Zaisti bezpečie
Ak dieťa:
- uteká;
- kope;
- udiera;
- hryzie;
- škrabe;
- hádže sa na zem;
odstráň ho od nebezpečných predmetov a pokojne zabráň zraneniu. Povedz:
„Nedovolím ti ublížiť sebe ani mne.“
Nedrž dieťa silou dlhšie, než je potrebné na bezpečie. Ak je veľmi rozrušené, nech ho prevezme dohodnutá opatrovateľka, ktorá pozná jeho upokojujúce stratégie.
4. Urob krátku rozlúčku
Použi rovnaké kroky každý deň:
- objatie;
- jedna veta;
- odovzdanie opatrovateľke;
- zamávanie;
- odchod.
Príklad:
„Ľúbim ťa. Vrátim sa po obede. Teraz ideš s pani učiteľkou. Ahoj.“
Rituál by mal byť krátky. Dlhé státie, opakované vysvetľovanie a návraty môžu separáciu predlžovať. Child Mind Institute odporúča udržať moment odlúčenia čo najkratší a používať stále rovnaký rituál. Child Mind Institute – separačná úzkosť
5. Odovzdaj dieťa konkrétnej osobe
Neodchádzaj tak, že dieťa zostane samo v miestnosti. Dohodni si jednu opatrovateľku, ktorá:
- ho prevezme do náručia alebo za ruku;
- pomenúva jeho emóciu;
- ponúkne známu aktivitu;
- odvedie ho od dverí;
- po upokojení informuje rodiča.
Vhodná veta opatrovateľky:
„Mama odišla. Som tu s tebou. Poď, spolu si vyberieme knižku.“
Čomu sa vyhnúť
- odchodu potajomky;
- kriku;
- vyhrážkam;
- hanbeniu;
- „veď už prestaň“;
- vyjednávaniu typu „ak nebudeš plakať, niečo dostaneš“;
- sľubu, ktorý nevieš splniť;
- opakovanému vracaniu sa;
- dlhému lúčeniu pri dverách;
- odovzdaniu dieťaťa človeku, ktorému nedôveruje.
Neodchádzaj však bez rozlúčky len preto, aby si sa vyhla scéne. Dieťa potrebuje zažiť, že rodič odchádza predvídateľne a vracia sa. Kirklees NHS – zvládanie separačnej úzkosti
Ak dieťa nechce pustiť rodiča
Nesnaž sa ho odtrhnúť v chaose, ak to nie je nutné. Zopakuj krátku vetu:
„Chceš zostať so mnou. Teraz však odchádzam. Pani učiteľka ťa vezme.“
Potom požiadaj opatrovateľku o fyzické prevzatie a odíď. Ak sa lúčenie opakuje dlhšie než niekoľko minút bez posunu, dohodni s jasľami inú techniku, napríklad odovzdanie pri konkrétnej aktivite alebo skorší príchod.
Čo urobiť neskôr
Po vyzdvihnutí dieťa nekarhaj:
„Dnes to bolo pri lúčení veľmi ťažké. Potom si sa upokojil a ja som sa vrátila, ako som povedala.“
Doma nacvičujte krátke odlúčenia:
- odchod do druhej izby;
- návrat po krátkej chvíli;
- hra na jasle;
- rovnaká veta a zamávanie;
- postupné predlžovanie odlúčenia.
Nezameriavaj sa na to, aby dieťa nikdy neplakalo. Cieľom je, aby vedelo, že plač môže postupne prejsť a že dospelý zostáva bezpečný.
Kedy zmeniť postup
Ak dieťa hystericky plače každý deň, zostáva rozrušené aj dlho po odchode alebo sa adaptácia zhoršuje, porozprávaj sa s personálom o:
- kratšom pobyte;
- postupnejšej adaptácii;
- rovnakej opatrovateľke;
- komfortnom predmete;
- odovzdaní v pokojnejšom čase;
- presnom telefonáte po upokojení.
Ak zariadenie nevie poskytnúť bezpečný a láskavý postup alebo ignoruje dlhodobý distres, vyhľadaj pediatra či detského psychológa.
Kedy vyhľadať pomoc
Odbornú pomoc zváž, ak:
- dieťa sa nedokáže upokojiť ani po opakovaných adaptačných pokusoch;
- odmieta jesť, piť alebo spať;
- má výrazné telesné príznaky úzkosti;
- je dlhodobo vystrašené alebo uzavreté;
- úzkosť narúša fungovanie aj mimo jaslí;
- správanie sa prudko zmenilo;
- existuje podozrenie na nevhodné zaobchádzanie alebo inú traumatickú skúsenosť.
Záver
Pri hysterickom plači dieťa najprv upokoj vlastným hlasom, pomenuj jeho smútok, zaisti bezpečie a potom vykonaj krátku, stále rovnakú rozlúčku. Neodchádzaj potajomky ani sa nevracaj pri každom plači; odovzdaj dieťa pripravenej opatrovateľke a sleduj, či sa po odchode postupne upokojí. NHS – separačná úzkosť
