Plač pri odovzdaní do jaslí je častý prejav separačnej úzkosti a sám osebe neznamená, že sú jasle nevhodné alebo že robíš niečo zle. Najviac pomáha krátka, láskavá a stále rovnaká rozlúčka, odovzdanie konkrétnej opatrovateľke a dôsledný odchod. NHS – separačná úzkosť
Čo urobiť ráno
Priprav dieťa vopred
Doma pokojne povedz:
„Dnes pôjdeme do jaslí. Odovzdám ťa pani učiteľke, ty sa budeš hrať a ja sa vrátim po spánku.“
Pri malom dieťati používaj konkrétne udalosti, nie čas na hodinách:
- „vrátim sa po obede“;
- „prídem po spánku“;
- „uvidíš ma po olovrante“.
Pomáhajú aj krátke návštevy jaslí pred nástupom a skúšobné odlúčenia s blízkou osobou.
Nech je odovzdanie predvídateľné
Každý deň používaj rovnaký sled:
- zavesiť bundu;
- pozdraviť opatrovateľku;
- jedno objatie;
- rovnaká veta;
- odovzdanie do náručia alebo k aktivite;
- odchod.
Rituál môže trvať iba jednu až dve minúty. NAEYC odporúča vytvoriť krátky rituál rozlúčky, neodchádzať potajomky a dôverovať pedagógom, že dieťaťu pomôžu zvládnuť emócie. NAEYC – náročné rozlúčky
Čo povedať
Uznaj emóciu, ale vyjadri istotu:
„Vidím, že plačeš a nechceš, aby som odišla. Je to ťažké. Pani učiteľka sa o teba postará a ja sa vrátim po spánku.“
Potom povedz:
„Ľúbim ťa. Teraz odchádzam. Uvidíme sa po obede.“
Vyhni sa dlhému vysvetľovaniu. Dieťa počas silného plaču často nedokáže spracovať veľa slov.
Čomu sa vyhnúť
- neodchádzaj potajomky;
- nepredlžuj rozlúčku opakovaným vracaním sa;
- nesľubuj, že zostaneš, ak musíš odísť;
- nehovor „veď neplač“ alebo „nič sa nedeje“;
- nevyjednávaj pri dverách;
- nevracaj sa na ďalšie objatie po odovzdaní;
- neukazuj paniku, aj keď sa vnútri cítiš zle.
Krátka rozlúčka neznamená chlad. Znamená, že dieťa dostáva jasný a predvídateľný signál, čo bude nasledovať.
Odovzdaj dieťa konkrétnej osobe
Nenechávaj dieťa stáť v miestnosti bez jasného kontaktu. Dohodni sa s jasľami, ktorá osoba ho ráno prevezme.
Môže povedať:
„Poď, spolu dáme autíčka na koberec.“
Alebo mu dá malú úlohu:
- uložiť fľašu;
- vybrať knižku;
- pozrieť sa z okna;
- podať hračku;
- ísť umyť ruky;
- pozdraviť konkrétne dieťa.
Prechod od rodiča ku konkrétnej aktivite býva ľahší než prechod do neurčitého priestoru.
Komfortný predmet
Ak to jasle povoľujú, pribaľ:
- malú deku;
- plyšáka;
- látkovú vreckovku;
- malú fotografiu;
- drobný predmet z domu.
Môžete mať aj spoločný symbol:
„Keď sa pozrieš na srdiečko na ruke, spomeň si, že na teba myslím.“
Predmet by mal byť bezpečný, malý a označený menom.
Po odchode
Dohodni si s jasľami praktické pravidlo:
- krátka správa po 10–15 minútach;
- informácia, či sa dieťa zapojilo do hry;
- fotografia, ak to zariadenie umožňuje;
- telefonát iba v dohodnutom čase.
Nevolaj opakovane počas celého dopoludnia, ak to nie je potrebné. Neustále overovanie môže zvyšovať tvoju úzkosť a narúšať režim jaslí.
Je bežné, že dieťa plače pri odovzdaní, ale po odchode rodiča sa postupne upokojí. Dôležité je zistiť, ako dlho plač trvá a či sa potom zapája do hry, jedla alebo spánku.
Ak plač trvá dlho
Požiadaj personál o konkrétne informácie:
- Ako dlho dieťa plakalo?
- Upokojilo sa pri jednej osobe?
- Dokázalo sa hrať?
- Jedlo alebo pilo?
- Spalo?
- Plač sa zhoršuje alebo postupne skracuje?
Ak sa dieťa každý deň po odchode upokojí do niekoľkých minút, ide pravdepodobne o náročný prechod. Ak zostáva dlho v panike bez schopnosti prijať útechu, treba s jasľami upraviť adaptačný plán.
Uprav adaptačný režim
Môže pomôcť:
- kratší pobyt;
- neskorší príchod, keď je v jasliach pokojnejšie;
- rovnaká opatrovateľka pri odovzdaní;
- postupné predlžovanie času;
- návšteva s rodičom pred nástupom;
- niekoľko dní bez ďalších veľkých zmien;
- pravidelný čas príchodu a odchodu.
Ak je dieťa hladné, choré alebo nevyspaté, separácia býva náročnejšia. Pri výraznej únave alebo chorobe je niekedy lepšie adaptačný deň odložiť.
Ako podporiť dieťa doma
Doma sa o jasliach rozprávaj pokojne a konkrétne:
„Dnes si plakal, keď som odišla. Potom si si sadol k pani učiteľke a hral si sa s kockami.“
Môžete sa hrať na jasle s bábikami alebo plyšákmi. Nacvičte:
- pozdrav;
- odovzdanie;
- krátku rozlúčku;
- čakanie;
- návrat rodiča.
Po vyzdvihnutí dopraj dieťaťu kontakt a pokoj, nie výsluch:
„Som rada, že ťa vidím.“
Kedy vyhľadať pomoc
Porozprávaj sa s pediatrom alebo detským psychológom, ak:
- dieťa sa nedokáže upokojiť počas celého pobytu;
- dlhodobo odmieta jesť alebo piť;
- nespí a je výrazne vyčerpané;
- má opakované bolesti brucha alebo hlavy;
- úzkosť sa zhoršuje aj mimo jaslí;
- odmieta všetkých opatrovateľov;
- adaptačný proces sa po niekoľkých týždňoch vôbec neposúva;
- objavila sa výrazná zmena po traumatickej udalosti.
Krátky scenár
„Vidím, že je ti smutno. Pani učiteľka ťa teraz vezme na ruky. Ja idem do práce a vrátim sa po spánku. Jedno objatie, pusa a zamávame. Ľúbim ťa.“
Potom dieťa odovzdaj a odíď pokojne. Ak plače, neznamená to, že si ho opustila; učí sa, že rodič odíde a spoľahlivo sa vráti.
Záver
Pri plači v jasliach pomáha krátka a rovnaká rozlúčka, jasné pomenovanie návratu, odovzdanie konkrétnej opatrovateľke, komfortný predmet a postupná adaptácia. Najdôležitejšia je spolupráca s personálom a sledovanie toho, či sa dieťa po odchode dokáže upokojiť a zapojiť do dňa. NHS – praktické stratégie pri separačnej úzkosti
