Deti prirodzene opakujú správanie, ktoré im v minulosti prinieslo výsledok. Ak po kriku rodič ustúpi, po plači dostanú telefón alebo po odmietaní úlohy príde veľká pozornosť, dieťa si spojí: „Toto funguje.“ Nie je to vždy premyslená manipulácia; často ide o učenie cez skúsenosť a okamžitú úľavu.
Deti sa učia následkami
Správanie, po ktorom príde odmena alebo úľava, sa zvyčajne posilňuje. „Odmenou“ nemusí byť iba sladkosť či hračka. Môže ňou byť aj:
- pozornosť rodiča;
- ukončenie nepríjemnej úlohy;
- získanie obrazovky;
- možnosť zostať hore;
- vyhnutie sa kritike;
- úľava od nudy, strachu alebo frustrácie.
CDC upozorňuje, že správanie môže posilniť pozitívna aj negatívna pozornosť a že konzistentné reakcie rodiča ovplyvňujú, či sa bude správanie opakovať. CDC – reakcie na detské správanie
Najčastejšie ciele naučeného správania
Získať pozornosť
Dieťa môže zistiť, že keď pokojne požiada, rodič ho nevníma, ale keď začne kričať alebo hádzať veci, dospelý okamžite príde. Aj negatívna pozornosť je pre dieťa stále pozornosť.
Príklad:
Dieťa opakovane volá. Rodič nereaguje. Dieťa začne kričať a rodič pribehne.
Dieťa si môže nevedome osvojiť pravidlo: „Keď budem hlasnejšie, všimnú si ma.“
Vyhnúť sa nepríjemnej úlohe
Ak po záchvate rodič zruší domácu úlohu, čistenie zubov alebo odchod z ihriska, správanie prinieslo úľavu.
Príklad:
Dieťa začne plakať pri upratovaní. Rodič napokon uprace zaň.
Nabudúce môže dieťa plakať skôr, pretože už pozná výsledok.
Získať predmet alebo aktivitu
Dieťa môže používať rovnaký spôsob pri sladkosti, hračke, mobile alebo ďalšej rozprávke. Ak rodič niekedy ustúpi, správanie sa môže posilniť ešte viac, pretože dieťa nevie, kedy to „vyjde“.
Vyjadriť potrebu
Niekedy správanie vyzerá účelovo, ale dieťa sa iba nevie vyjadriť. Plač, útek alebo krik môžu znamenať:
- „Som unavený.“
- „Nerozumiem.“
- „Je tu priveľa hluku.“
- „Bojím sa.“
- „Potrebujem pomoc.“
- „Neviem čakať.“
Preto treba najskôr odlíšiť naučený vzorec od stresovej reakcie, bolesti, hladu, úzkosti alebo neurovývinových ťažkostí.
Prečo sa správanie udrží aj pri občasnom úspechu
Ak rodič ustúpi iba niekedy, dieťa môže skúšať ešte vytrvalejšie. Nepravidelná odmena býva veľmi silná: dieťa nevie, kedy sa výsledok objaví, preto správanie opakuje znova a znova.
Príklad:
- pondelok: po kriku telefón nedostane;
- utorok: po desiatich minútach kriku ho dostane;
- dieťa si zapamätá, že krik sa niekedy oplatí.
To neznamená, že treba dieťa ignorovať. Znamená to, že hranice majú byť pokojné, predvídateľné a bezpečné.
Ako zmeniť naučený vzorec
Neodmeňuj problémové správanie
Ak je dieťa v bezpečí, nesľubuj odmenu iba preto, aby prestalo kričať. Povedz krátko:
„Keď budeš hovoriť pokojne, vypočujem ťa. Kričaním telefón nezískaš.“
Potom zostaň pokojný a dôsledný. Pri agresii však treba zasiahnuť okamžite a zaistiť bezpečie.
Uč náhradné správanie
Dieťa potrebuje vedieť, čo má urobiť namiesto kriku:
- povedať „prosím“;
- ukázať kartičku;
- požiadať o prestávku;
- povedať „neviem“;
- prísť si po pomoc;
- použiť dohodnuté gesto.
Náhradné správanie treba nacvičovať v pokojnom čase, nie až uprostred záchvatu.
Odmeňuj to, čo chceš vidieť
Pochváľ konkrétne správanie ihneď po ňom:
„Počkal si a povedal si to pokojne. Takto ti viem odpovedať.“
CDC odporúča používať špecifickú pochvalu a primerané odmeny na posilnenie želaného správania. CDC – pochvala a odmeny
Buď predvídateľný
Pomáhajú jednoduché pravidlá:
- „Najprv si umyjeme zuby, potom rozprávka.“
- „Keď sa hračky odložia, vyberieme ďalšiu aktivitu.“
- „Telefón je po úlohách, nie po kriku.“
- „Keď udrieš, hru zastavíme a oddelíme vás.“
CDC odporúča, aby rodičia reagovali konzistentne, boli predvídateľní a dodržali to, čo povedali. CDC – rutiny a pravidlá
Čomu sa vyhnúť
- Nenazývaj dieťa manipulátorom.
- Neodmeňuj krik iba preto, aby bol pokoj.
- Neodoberaj všetku pozornosť vrátane bezpečnej prítomnosti.
- Nepoužívaj hanbu, urážky ani fyzické tresty.
- Nedávaj príliš veľa pravidiel naraz.
- Nečakaj sebaovládanie, ktoré nezodpovedá veku.
- Neignoruj správanie, ktoré môže signalizovať úzkosť alebo preťaženie.
Zhrnutie: Deti používajú naučené správanie, pretože zistia, že im prináša pozornosť, predmet, úľavu alebo únik z náročnej situácie. Najlepšia zmena kombinuje pochopenie potreby, jasnú hranicu, konzistentnú reakciu a nácvik prijateľného spôsobu, ako cieľ dosiahnuť.
