Najlepšia pochvala je konkrétna, načasovaná a zameraná na správanie alebo úsilie, nie na všeobecnú nálepku. Dieťa tak presne vie, čo urobilo dobre a čo má zmysel zopakovať. CDC – konkrétna pochvala detí
Buď konkrétny
Všeobecné „super“ poteší, ale dieťa z neho nemusí pochopiť, čo sa rodičovi páčilo.
Namiesto:
„Si šikovný.“
Skús:
„Odložil si všetky kocky do krabice, hoci sa ti ešte chcelo hrať.“
Namiesto:
„Výborne.“
Skús:
„Počkal si, kým kamarát dohovorí, a potom si povedal svoj názor.“
Takáto „označená pochvala“ pomenúva konkrétne správanie, ktoré chceš podporiť. CDC – pochvala a pomenovanie správania
Pochváľ čo najskôr
Pochvala funguje najlepšie, keď nasleduje krátko po správaní:
Dieťa si odloží topánky.
„Ďakujem, že si ich položil na miesto hneď, ako si vošiel.“
Ak pochvala príde až o hodinu, dieťa nemusí vedieť, ku ktorej činnosti sa vzťahuje.
Oceňuj úsilie a postup
Nie vždy dopadne výsledok dokonale. Dôležité je podporiť snahu, vytrvalosť, plánovanie a schopnosť opraviť chybu.
Príklady:
- „Skúšal si to znova, aj keď sa ti veža dvakrát zrútila.“
- „Všimla som si, že si si rozdelil úlohu na menšie časti.“
- „Keď si nevedel, požiadal si o pomoc.“
- „Nahneval si sa, ale tentoraz si nepoužil ruky.“
- „Našiel si iný spôsob, ako to vyriešiť.“
Pochvala úsilia pomáha dieťaťu vnímať schopnosti ako niečo, čo sa rozvíja, nie ako nemennú vlastnosť.
Nezamieňaj pochvalu za tlak
Pochvala môže byť nepríjemná, ak vytvára tlak na dokonalosť:
- „Ty musíš byť vždy najlepší.“
- „Nikdy ma nesmieš sklamať.“
- „Si najchytrejší zo všetkých.“
- „Konečne si to urobil správne.“
Lepšie je oceniť konkrétny proces bez porovnávania s inými deťmi. Namiesto „si najlepší“ povedz: „Dobre si sa pripravil a nevzdal si to.“
Podporuj vnútornú motiváciu
Pri starších deťoch sa môžeš opýtať:
- „Ako sa cítiš po tom, čo sa ti to podarilo?“
- „Na čo si na sebe najviac hrdý?“
- „Čo ti pomohlo vytrvať?“
- „Čo by si nabudúce urobil rovnako?“
Tak sa dieťa neučí fungovať iba kvôli pochvale rodiča, ale postupne si všíma vlastný pokrok. CDC odporúča pomáhať starším deťom uvedomiť si vlastnú hrdosť na dosiahnutý výsledok. CDC – vývin sebadôvery a zodpovednosti
Pochvala nemusí byť iba slovná
Podľa veku a preferencií dieťaťa môže fungovať:
- úsmev;
- prikývnutie;
- objatie;
- pohladenie;
- „high-five“;
- krátke spoločné potešenie;
- pokojný očný kontakt;
- záujem o to, čo vytvorilo.
Fyzický kontakt však používaj iba vtedy, ak ho dieťa prijíma.
Pochváľ aj malé pokroky
Ak dieťa často zlyháva v určitej situácii, nečakaj na dokonalý výsledok. Oceň prvý krok:
„Dnes si si obul jednu topánku sám.“
„Tentoraz si sa zastavil skôr, než si udrel.“
„Povedal si, že potrebuješ prestávku.“
Malé pokroky sa opakovanou pozornosťou môžu postupne stať stabilným správaním.
Pochvala po náročnom správaní
Ak sa dieťa po výbuchu upokojí, pochváľ návrat k regulácii, nie samotný výbuch:
„Bolo pre teba ťažké prestať. Keď si sa upokojil, povedal si mi, čo potrebuješ. To bolo užitočné.“
Ak dieťa urobí niečo nebezpečné, pochvala nenahrádza hranicu:
„Som rád, že si mi povedal, čo ťa nahnevalo. Udierať však nesmieš.“
Čomu sa vyhnúť
- Nepreháňaj pochvalu tak, aby pôsobila neúprimne.
- Nechváľ iba známky, výzor alebo víťazstvo.
- Nežiadaj okamžite ďalší výkon: „A teraz to urob ešte lepšie.“
- Neporovnávaj dieťa so súrodencom.
- Neber pochvalu späť pri prvej chybe.
- Nehovor „dobrý chlapec“ ako jedinú formu uznania.
- Nevyužívaj pochvalu na kontrolovanie každej činnosti.
Jednoduchý vzorec:
„Všimol/všimla som si + konkrétne správanie + jeho význam.“
Napríklad:
„Všimla som si, že si počkal, kým prídeš na rad. Takto sa spoluhráči môžu lepšie dohodnúť.“
