Ak dieťa plače aj hodinu po tvojom odchode, neznamená to automaticky, že sú jasle zlé alebo že si urobila chybu, ale už je to dôvod podrobne sa porozprávať s personálom a upraviť adaptačný plán. Dôležité je zistiť, či plač trvá nepretržite, alebo sa prerušuje počas krátkych chvíľ hry, kontaktu či oddychu.
Najprv zisti presný priebeh
Požiadaj personál o konkrétne informácie:
- Plakalo dieťa nepretržite celú hodinu?
- Malo medzi tým chvíle upokojenia?
- Kto sa ho snažil utešiť?
- Pomohol náruč, hojdanie, hra alebo pokojné miesto?
- Dokázalo piť, jesť, hrať sa alebo spať?
- Objavili sa dávivé prejavy, vracanie, tras alebo záchvat paniky?
- Je každý deň rovnaký, alebo sa situácia zlepšuje?
- Je dieťa pokojnejšie po inom type odovzdania?
Niektoré deti po odchode rodiča plačú intenzívne niekoľko minút a potom sa zapoja do hry. Ak však zostávajú dlhodobo rozrušené alebo sa stav zhoršuje, treba to riešiť s jasľami a prípadne odborníkom. Care for Kids – plač pri odovzdaní
Čo urobiť pri ďalšom odovzdaní
Skráť rozlúčku
Použi rovnaký krátky scenár:
„Vidím, že ti je smutno. Pani učiteľka sa o teba postará. Vrátim sa po spánku. Ľúbim ťa.“
Potom jedno objatie, odovzdanie konkrétnej osobe a odchod. Nevracaj sa opakovane, ak dieťa nie je v nebezpečí. Dlhé státie pri dverách môže udržiavať napätie.
Dohodni kľúčovú osobu
Nech dieťa pri príchode preberá vždy tá istá opatrovateľka, ak je to možné. Mala by ho hneď zapojiť do konkrétnej činnosti:
- hra s obľúbenou hračkou;
- knižka;
- bubliny;
- podávanie predmetov;
- jednoduchá úloha;
- náruč a pokojné hojdanie.
Neurčité „choď sa hrať“ býva pre rozrušené dieťa náročnejšie než jasný prvý krok.
Uprav adaptačný plán
Ak sa plač opakuje, navrhni s jasľami:
- kratší pobyt;
- postupné predlžovanie času;
- odovzdanie v pokojnejšom čase;
- návštevu s rodičom pred ďalším odlúčením;
- rovnakú opatrovateľku;
- komfortný predmet;
- skoršie vyzdvihnutie počas prvých dní;
- niekoľko dní bez ďalších veľkých zmien.
Nejde o zlyhanie ani krok späť. Cieľom je, aby dieťa opakovane zažilo odlúčenie v dávke, ktorú dokáže zvládnuť.
Skontroluj základné potreby
Plač býva výrazne horší, ak je dieťa:
- nevyspaté;
- hladné;
- smädné;
- choré;
- po náročnom víkende;
- v období zúbkov;
- preťažené hlukom;
- citlivé na nové prostredie.
Ak je choré alebo má horúčku, do jaslí nepatrí. Pri výraznom vyčerpaní môže byť vhodné adaptačný deň skrátiť.
Čo robiť doma
Doma používaj hru a krátke nácviky:
- plyšák ide do jaslí;
- rodič odíde do druhej izby a vráti sa;
- rozlúčka trvá najprv 30 sekúnd;
- potom sa čas postupne predlžuje;
- vždy sa používa rovnaká veta a návrat.
Po vyzdvihnutí povedz:
„Bolo to ťažké. Plakal si a potom som prišla, ako som sľúbila.“
Nevypytuj sa opakovane „plakal si?“ ani nevyjadruj ľútosť spôsobom, ktorý by jasle vykreslil ako nebezpečné miesto. Buď pravdivá, ale pokojná.
Kedy spozornieť
S personálom a odborníkom situáciu rieš, ak:
- dieťa plače nepretržite pri väčšine pobytov;
- po niekoľkých týždňoch sa vôbec nezlepšuje;
- plač sa zhoršuje;
- dieťa odmieta jedlo, pitie alebo spánok;
- je po jasliach dlhodobo vystrašené alebo uzavreté;
- má opakované bolesti brucha alebo hlavy;
- objavia sa regresné prejavy;
- personál nevie opísať, čo sa s dieťaťom deje;
- jasle odmietajú spolupracovať na adaptačnom pláne.
NHS odporúča vyhľadať pomoc, ak je úzkosť neustála, zhoršuje sa, samopomoc nefunguje alebo narúša školu, rodinný život či vzťahy. NHS – úzkostné poruchy u detí
Kedy zvážiť zmenu starostlivosti
Samotný plač ešte nie je dôkazom, že jasle nie sú vhodné. Dôležitá je reakcia personálu.
Dobré znamenie je, keď personál:
- dieťa aktívne a láskavo utešuje;
- pozná jeho signály;
- ponúka konkrétny plán;
- informuje ťa o priebehu;
- rešpektuje jeho tempo;
- pozoruje aj jedenie, pitie, spánok a hru.
Varovné je, ak personál:
- plač zľahčuje;
- necháva dieťa dlhodobo bez kontaktu;
- nevie povedať, ako ho upokojoval;
- tlačí na rýchle odlúčenie bez plánu;
- nerešpektuje zdravotné alebo senzorické potreby;
- odmieta komunikovať.
Ak máš nutkanie okamžite sa vrátiť
Ak ti personál oznámi, že dieťa stále plače, spýtaj sa najprv, či je v bezpečí, pije, dýcha normálne a či prijíma kontakt. Ak je bezpečné a personál má jasný plán, opakované neplánované návraty môžu adaptáciu sťažiť.
Ak však dieťa pôsobí úplne nezvládnuteľne, je choré alebo personál situáciu nevie bezpečne riešiť, vyzdvihni ho a dohodni ďalší postup.
Záver
Hodina plaču po odchode je dôvod na konkrétny rozhovor s jasľami, nie na automatickú paniku. Zistite presný priebeh, dohodnite jednu kľúčovú opatrovateľku, skráťte pobyt, používajte rovnaký rituál a sledujte, či sa dieťa postupne upokojuje a zapája do dňa. Ak sa stav zhoršuje alebo výrazne narúša fungovanie, obráť sa na pediatra či detského psychológa. Just One Norfolk – kedy vyhľadať podporu
