Dieťa zvláda stres ľahšie, keď má pri sebe pokojného a predvídateľného dospelého. Rodič nemusí stres odstrániť; má pomôcť dieťaťu cítiť bezpečie, pomenovať emócie a postupne nájsť spôsob, ako situáciu zvládnuť. Harvard Health – spoluregulácia emócií
Najprv sa upokoj dospelý
Dieťa si požičiava pokoj dospelého. Ak rodič reaguje krikom, vyhrážkou alebo panikou, stres sa môže zosilniť.
Pomáha:
- spomaliť hlas a pohyby;
- niekoľkokrát dlhšie vydýchnuť;
- znížiť množstvo slov;
- sadnúť si k dieťaťu na jeho úroveň;
- odložiť riešenie, ak je niekto príliš rozrušený;
- požiadať druhého dospelého o vystriedanie.
Najprv reguluj seba, potom pomáhaj regulovať dieťa. Harvard Health – postup spoluregulácie
Pomenuj a uznaj emóciu
Dieťa nepotrebuje počuť, že „nemá dôvod plakať“. Potrebuje pochopiť, že jeho prežívanie vidíš a zvládnuteľne ho sprevádzaš.
Môžeš povedať:
- „Vidím, že ťa to vystrašilo.“
- „Je toho na teba teraz veľa.“
- „Hneváš sa, lebo sa hra skončila.“
- „Som pri tebe. Spolu vymyslíme, čo teraz.“
- „Je v poriadku cítiť strach. Nie si na to sám.“
Uznanie emócie neznamená súhlas s každým správaním. Môžeš zároveň povedať: „Môžeš sa hnevať, ale nemôžeš biť.“
Vytvor predvídateľnosť
Stres klesá, keď dieťa vie, čo sa bude diať. Pomáha:
- podobný čas spánku a jedla;
- jednoduchý denný režim;
- upozornenie pred zmenou;
- krátke vysvetlenie neznámej situácie;
- malé voľby, napríklad „oblečieš si modré alebo zelené tričko?“;
- jasné pravidlá bez kriku.
UNICEF odporúča počas náročných období zachovať rutinu, pravidelné jedenie a spánok a vytvoriť priestor na hru, učenie aj oddych. UNICEF – podpora detí pri strese
Pomôž telu upokojiť sa
Malé deti často nedokážu stres „rozrozprávať“, ale môžu ho uvoľniť cez telo. Vhodné sú:
- objatie, ak ho dieťa chce;
- pokojné hojdanie alebo sedenie pri rodičovi;
- pomalé dýchanie spolu s dospelým;
- prechádzka;
- kreslenie;
- hra;
- spievanie alebo čítanie;
- teplý kúpeľ;
- tichšie prostredie a menej podnetov.
Nie každé dieťa sa upokojí rovnakým spôsobom. Niektoré chce blízkosť, iné potrebuje chvíľu priestoru, ale stále vedieť, že dospelý je nablízku.
Rozdeľ problém na malé kroky
Pri školskom, sociálnom alebo rodinnom strese pomôž dieťaťu rozlíšiť:
- čo sa stalo;
- čo môže ovplyvniť;
- čo teraz potrebuje;
- aký je prvý malý krok.
Namiesto všeobecného „neboj sa“ skús:
„Zajtra ťa stresuje prezentácia. Dnes si pripravíme prvé tri vety, potom si ich spolu raz vyskúšame.“
Malé zvládnuteľné kroky posilňujú pocit kompetencie.
Obmedz ďalšie stresory
Sleduj, či stres nezvyšuje:
- nedostatok spánku;
- hlad;
- priveľa obrazoviek;
- desivé správy;
- chaotický režim;
- príliš veľa krúžkov;
- konflikty medzi dospelými;
- tlak na výkon.
Dieťaťu treba poskytovať informácie primerané veku. Pri náročných udalostiach hovori pravdivo, ale jednoducho, bez zahltenia detailmi. Ubezpeč ho tým, čo je skutočne možné: „Dospelí sa starajú o bezpečie a povieš mi, keď ťa niečo vystraší.“ UNICEF – pomoc deťom zvládať náročné udalosti
Buď príkladom zdravého zvládania
Dieťa sa učí pozorovaním. Rodič môže nahlas ukázať:
„Som nervózny, preto si dám krátku prestávku a trikrát sa nadýchnem.“
Tak dieťa vidí, že stres nie je hanba a že existujú spôsoby, ako naň reagovať bez ubližovania sebe či iným.
Kedy vyhľadať pomoc
Pediatra alebo detského psychológa kontaktuj, ak stres trvá dlhšie alebo výrazne mení fungovanie dieťaťa:
- zhorší sa spánok alebo chuť do jedla;
- dieťa má opakované bolesti brucha či hlavy;
- nechce chodiť do školy;
- prestane sa hrať alebo stretávať s kamarátmi;
- je stále podráždené, vystrašené alebo uzavreté;
- má opakované nočné mory;
- hovorí, že je bezcenné alebo nechce žiť;
- stres súvisí s násilím, šikanou alebo ohrozením doma.
Pri bezprostrednom ohrození volaj 112 alebo 155.
Najväčšou pomocou nie je dokonalý rodič, ale dostupný rodič: pokojný, počúvajúci, predvídateľný a ochotný po konflikte vzťah opraviť.
