Najprv rieš bezpečie, nie pohľady okolia. Zostaň čo najpokojnejší, dieťa odveď z davu do tichšieho priestoru a počas samotného výbuchu používaj krátke vety. Ak sa nedá bezpečne upokojiť, odíď z miesta – nemusíš „dokončiť nákup“ za každú cenu. CDC – podpora dieťaťa počas záchvatu na verejnosti
Zachovaj pokoj
Pohľady okolia môžu zvyšovať napätie rodiča, ale komentáre cudzích ľudí nie sú prioritou. Skús si v duchu povedať:
„Moje dieťa je preťažené. Nemusím nikomu nič dokazovať.“
Hovor ticho a stručne:
„Vidím, že sa hneváš. Som pri tebe.“
Nekrič, nevyhrážaj sa a nevysvetľuj situáciu všetkým okolo. Pokojný dospelý môže pomôcť dieťaťu rýchlejšie znížiť stresovú reakciu.
Zaisti bezpečie
Ak dieťa:
- behá smerom k ceste;
- udiera, hryzie alebo kope;
- hádže predmety;
- padá na zem v blízkosti nebezpečných vecí;
- snaží sa utiecť;
odstráň ho z rizika. Pokojne môžeš povedať:
„Nedovolím ti ublížiť sebe ani iným.“
Odlož predmety, privolaj druhého dospelého a presuň dieťa mimo schodov, skla, vozovky alebo davu. Fyzický kontakt používaj iba na zaistenie bezpečia a čo najšetrnejšie.
Odveď dieťa do tichšieho priestoru
Ak je to možné:
- vyjdite z obchodu;
- prejdite na pokojnejšiu chodbu;
- choďte do auta;
- sadnite si na lavičku mimo davu;
- stlmte hluk a množstvo podnetov.
CDC odporúča pri emočnom rozrušení na verejnosti dieťa odviesť od situácie a poskytnúť mu viac súkromia, aby sa mohlo upokojiť. CDC – „time-in“ a upokojenie dieťaťa
Počas výbuchu málo hovori
Keď je dieťa zahltené, nemusí spracovať dlhé vysvetlenie. Stačia vety:
- „Som tu.“
- „Si v bezpečí.“
- „Najprv sa upokojíme.“
- „Kopať nedovolím.“
- „Porozprávame sa neskôr.“
Nežiadaj okamžité ospravedlnenie, vysvetlenie ani sľub, že sa to už nikdy nestane. To príde až po upokojení.
Neustupuj nebezpečnému správaniu
Ak si povedal, že sladkosť, hračka alebo telefón teraz nebude, nedávaj ho iba preto, aby výbuch skončil. Dieťa by si mohlo spojiť záchvat s dosiahnutím cieľa.
To však neznamená nechať dieťa trpieť. Môžeš byť láskavý a pevný zároveň:
„Viem, že to chceš. Odpoveď zostáva nie. Pomôžem ti upokojiť sa.“
Pri bezpečnostnej situácii nevyjednávaj:
„Z parkoviska ideme preč. Držím ťa za ruku, aby si bol v bezpečí.“
Nehanbi dieťa ani seba
Vyhni sa vetám:
- „Čo si o nás ľudia pomyslia?“
- „Okamžite prestaň, robíš mi hanbu.“
- „Pozri, všetci sa na teba pozerajú.“
- „Ak neprestaneš, nechám ťa tu.“
- „Si nevychovaný.“
Takéto výroky pridávajú hanbu a môžu výbuch predĺžiť. Ak niekto komentuje situáciu, stačí:
„Ďakujem, zvládneme to.“
Alebo vôbec nereaguj.
Keď už situáciu nezvládaš
Je úplne v poriadku rozhodnúť sa odísť domov. Povedz:
„Dnes je toho na nás priveľa. Odídeme a skúsime to inokedy.“
Odchod nie je automaticky prehra ani odmena za záchvat. Ak je cieľom bezpečie a zníženie preťaženia, môže byť najrozumnejším riešením. Bedfordshire Children’s Health – zvládanie náročného správania
Po upokojení
Neskôr, keď je dieťa pokojné:
- pomenuj, čo sa stalo;
- uznaj emóciu;
- zopakuj hranicu;
- pochváľ upokojenie;
- nacvičte plán na nabudúce.
Príklad:
„Nahnevalo ťa, že sme odišli z ihriska. Kričať a udierať však nie je bezpečné. Všimla som si, že si sa potom upokojil. Nabudúce môžeš povedať ‚ešte jednu minútu, prosím‘ alebo si vybrať, či odídeme za ruku alebo na rukách.“
Ako predchádzať záchvatom vonku
- Nechoď na nákup, keď je dieťa veľmi hladné alebo unavené.
- Vopred povedz, kam idete a ako dlho približne zostanete.
- Upozorni na prechod: „Ešte jedna šmykľavka a ideme.“
- Ponúkni dve prijateľné voľby.
- Zober vodu, malú desiatu a známu upokojujúcu vec.
- Pri citlivom dieťati plánuj kratšie návštevy.
- Sleduj hluk, svetlo a preplnené priestory.
- Pri prvých signáloch preťaženia odíď do tichšieho miesta.
Zhrnutie: Na verejnosti nehrá hlavnú úlohu to, ako situácia vyzerá pred ostatnými, ale či je dieťa v bezpečí a či mu pomáhaš vrátiť sa do pokoja. Krátko pomenuj emóciu, nastav hranicu, odveď ho od podnetov a v prípade potreby odíď.
