Neexistuje presný termín, kedy sa každé dieťa prestane báť. Mnohé deti sa začnú pri odovzdaní citeľne upokojovať po niekoľkých dňoch až týždňoch, no tempo závisí od veku, temperamentu, skúseností, kvality vzťahu s opatrovateľkou a od toho, či je adaptácia postupná.
Bežná separačná úzkosť často začína približne v 6–9 mesiacoch, vrcholí okolo 10–18 mesiacov a postupne slabne v ranom detstve. Merck Manuals – separačná úzkosť
Ako vyzerá pokrok
Dieťa sa nemusí prestať báť naraz. Dobré znamenia sú:
- plače kratšie;
- nechá sa utešiť jednou opatrovateľkou;
- po odchode sa zapojí do hry;
- začne jesť alebo piť;
- dokáže spať v zariadení;
- prijme komfortný predmet;
- pri príchode menej protestuje;
- po vyzdvihnutí sa rýchlejšie vráti do pokoja;
- zvládne kratšie odlúčenie bez výraznej paniky.
Dôležitý je trend. Aj keď dieťa v niektoré dni opäť plače viac, celkový priebeh môže byť stále zlepšujúci.
Orientačný priebeh
Prvé dni
Dieťa môže plakať už pri obliekaní alebo ceste do jaslí. Pri odovzdaní sa môže držať rodiča a odmietať kontakt.
Po jednom až troch týždňoch
Pri dobre nastavenej adaptácii sa často objavia prvé kratšie pokojné intervaly. Dieťa môže stále plakať, ale dokáže prijať náruč, hračku alebo inú aktivitu.
Po niekoľkých týždňoch
Mnohé deti začnú lepšie rozumieť rutine: rodič odíde a neskôr sa vráti. Strach môže zostať, ale už neovláda celý pobyt.
Niektorým deťom to trvá dlhšie, najmä ak sú citlivejšie, mladšie, menej zvyknuté na odlúčenie alebo prežívajú ďalšiu zmenu.
Čo adaptáciu urýchľuje
- rovnaký čas príchodu;
- rovnaký rituál rozlúčky;
- jedna stabilná opatrovateľka;
- krátky pobyt na začiatku;
- postupné predlžovanie;
- komfortný predmet;
- pokojný a istý tón rodiča;
- jasná informácia o návrate;
- dobrý spánok a jedlo;
- otvorená komunikácia s jasľami.
Separačná úzkosť sa často zmenšuje, keď dieťa opakovane zažije, že odchod je dočasný a opatrovateľ je bezpečný. Cleveland Clinic – zvládanie separačnej úzkosti
Čo môže adaptáciu zhoršovať
- dlhé a neisté rozlúčky;
- odchádzanie bez rozlúčky;
- časté zmeny opatrovateľov;
- nepravidelná dochádzka;
- príliš rýchle predlžovanie pobytu;
- choroba alebo nedostatok spánku;
- veľké zmeny doma;
- napätie rodiča pri odovzdaní;
- návraty rodiča po každom plači;
- nejasná komunikácia personálu.
Ak dieťa chodí do jaslí iba sporadicky, môže sa adaptácia predlžovať, pretože si nestihne vytvoriť stabilný vzorec.
Kedy už nejde iba o bežnú adaptáciu
Poraď sa s jasľami a pediatrom alebo detským psychológom, ak:
- dieťa zostáva dlhodobo v silnom distrese;
- po štyroch až šiestich týždňoch nevidíš žiadny pokrok;
- plače takmer celý pobyt pri každej návšteve;
- nedokáže prijať útechu od žiadneho dospelého;
- neje, nepije alebo nespí;
- má výrazné problémy aj mimo jaslí;
- objavia sa opakované bolesti brucha, hlavy alebo zvracanie;
- je dlhodobo uzavreté, vystrašené alebo podráždené;
- situácia narúša celú rodinu.
Niektoré zdroje upozorňujú, že ak dieťa nedokáže zmierniť úzkosť ani po viac než približne štyroch týždňoch a úzkosť narúša každodenné fungovanie, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Cleveland Clinic – pretrvávajúca separačná úzkosť
Ako zistiť, či sa dieťa bojí jaslí alebo odlúčenia
Pýtaj sa personálu:
- Upokojí sa po mojom odchode?
- Má obľúbenú osobu?
- Hrá sa?
- Prijíma jedlo a pitie?
- Spí?
- Čo ho najčastejšie upokojí?
- Je problém iba pri odovzdaní?
Ak dieťa po 10–20 minútach začne fungovať, pravdepodobnejšie ide o separačný protest. Ak zostáva celé hodiny vystrašené, apatické alebo bez kontaktu, treba situáciu riešiť hlbšie.
Záver
Dieťa sa počas adaptácie zvyčajne prestane báť postupne, nie zo dňa na deň. Prvé zlepšenie môže prísť po niekoľkých dňoch až týždňoch; rozhodujúce je, či sa skracuje plač, dieťa prijíma útechu a začína sa zapájať do dňa. Ak po približne štyroch až šiestich týždňoch nie je žiadny pokrok alebo dieťa zostáva v silnom distrese, treba upraviť adaptačný plán a vyhľadať odbornú konzultáciu. Raising Children Network – vývin separačnej úzkosti
