Kniha alebo kurz môžu byť veľmi užitočné. Môžu nám dať jazyk, vysvetlenie aj nový pohľad na vlastné správanie. Môžeme si vďaka nim uvedomiť, prečo reagujeme určitým spôsobom a čo by sme chceli robiť inak.
Problém je, že automatická reakcia nie je iba informácia uložená v hlave. Je to naučený spôsob reagovania, ktorý sa aktivuje často veľmi rýchlo – najmä pri strese.
Preto môže platiť:
„Viem, čo mám robiť“ ≠ „Viem to automaticky urobiť, keď som v strese.“
Kniha zmení pochopenie, skúsenosť mení správanie
Predstavme si človeka, ktorý sa naučí:
„Keď príde konflikt, nemusím okamžite ustupovať.“
Rozumovo tomu rozumie.
Potom však niekto zvýši hlas a jeho telo automaticky stuhne. Objaví sa strach a potreba konflikt čo najrýchlejšie ukončiť.
V tej chvíli sa neaktivuje nedostatok vedomostí.
Aktivuje sa starý naučený vzorec.
Nový spôsob reagovania sa preto potrebuje postupne nacvičiť priamo v situáciách, ktoré vyvolávajú aspoň určitú mieru napätia.
Automatické reakcie nevznikli prečítaním jednej vety
Ak sme niekoľko rokov reagovali na stres určitým spôsobom, tento spôsob môže byť veľmi dobre naučený.
Napríklad:
napätie → kontrola → úľava
alebo:
konflikt → ústup → pocit bezpečia
alebo:
únava → ešte väčší výkon → pocit, že mám veci pod kontrolou.
Jedna kniha môže tento vzorec pomenovať.
Ale jeho pomenovanie ešte neznamená, že zmizne.
Potrebujeme začať vytvárať nové spojenia medzi situáciou, pocitom a reakciou.
Kurz môže ukázať cestu, ale nemusí po nej prejsť za nás
Je to podobné ako pri učení sa cudzieho jazyka.
Môžete poznať gramatické pravidlá a rozumieť stovkám slov. Keď však máte prvýkrát spontánne hovoriť, môžete zrazu zamrznúť.
Prečo?
Pretože vedomosť a automatická zručnosť sú rozdielne veci.
Rovnako je to pri regulácii emócií, komunikácii alebo zvládaní stresu.
Potrebujeme opakovať nové správanie natoľko, aby bolo dostupné aj vtedy, keď nemáme čas všetko premýšľať.
Stres je pritom skutočný test
V pokoji sa môže zdať:
„Nabudúce zostanem pokojná.“
Ale skutočná zmena sa ukáže vo chvíli, keď príde situácia, ktorá aktivuje starý vzorec.
Práve vtedy sa môžeme začať učiť:
„Som v napätí, ale nemusím konať okamžite.“
Najprv si možno spomenieme až po situácii.
Neskôr počas nej.
A postupne možno už v prvých sekundách.
Tak vzniká priestor medzi podnetom a automatickou reakciou.
Úľava môže staré správanie posilňovať
Pri niektorých návykoch je dôležité pochopiť aj mechanizmus úľavy.
Človek cíti neistotu → vykoná určitý úkon → neistota na chvíľu klesne.
Mozog sa môže naučiť:
„Toto funguje.“
Preto samotné pochopenie, že daný úkon nie je potrebný, nemusí stačiť.
Nová skúsenosť musí ukázať:
„Neurobil som ho. Neistota chvíľu zostala. A potom klesla aj bez neho.“
To je úplne iný typ učenia než prečítanie informácie.
Nejde ani o to prinútiť telo, aby bolo pokojné
Pri zmene automatedy sa dokonca môže stať, že človek zbiera ďalšie a ďalšie informácie, pretože má pocit, že mu stále chýba „správne vysvetlenie“. Pritom už možno nepotrebuje ďalšiu teóriu, aleických reakcií nemusíme dosiahnuť stav:
„Necítim nič.“
To by bol často nereálny cieľ.
Oveľa užitočnejšie je:
„Cítim napätie, ale nemusím podľa neho automaticky konať.“
Napríklad:
„Som nervózna, ale môžem zostať.“
„Som nahnevaná, ale nemusím kričať.“
„Mám nutkanie kontrolovať, ale môžem chvíľu počkať.“
„Som unavená, ale nemusím svoju únavu prekonať ďalším výkonom.“
Takéto malé skúsenosti učia viac než samotná informácia.
Preto môže byť človek veľmi vzdelaný a stále reagovať po starom
Môže mať prečítané desiatky kníh o psychike.
Môže presne vedieť, čo je stresová reakcia.
Môže poznať množstvo techník.
A napriek tomu v konkrétnej chvíli automaticky urobiť to, čo robil vždy.
Nie preto, že všetko zabudol.
Ale preto, že poznanie ešte nie je zautomatizovaná zručnosť.
Niekedy sa dokonca môže stať, že človek zbiera ďalšie a ďalšie informácie, pretože má pocit, že mu stále chýba „správne vysvetlenie“. Pritom už možno nepotrebuje ďalšiu teóriu, ale bezpečne zvládnuteľnú skúsenosť, v ktorej urobí niečo trochu inak.
Čo teda môže pomôcť?
Po prečítaní knihy alebo absolvovaní kurzu je užitočné položiť si otázku:
„Čo z toho dnes vyskúšam v reálnom živote?“
Nie desať vecí.
Jednu.
Napríklad:
- pred odpoveďou v konflikte si dať krátku pauzu,
- pri nutkaní niečo opakovane kontrolovať chvíľu počkať,
- povedať malé „nie“ bez dlhého vysvetľovania,
- dovoliť si krátky oddych bez pocitu, že si ho treba zaslúžiť,
- zostať chvíľu pri nepríjemnom pocite bez okamžitého úniku.
Potom skúsenosť zopakovať.
A znova.
A znova.
Kniha je začiatok, nie dôkaz zmeny
Informácie majú obrovskú hodnotu. Pomáhajú nám pochopiť, čo sa s nami deje, pomenovať problém a nájsť vhodný smer.
Ale skutočná zmena sa často odohráva až mimo knihy.
V rozhovore, v konflikte, v momente neistoty, pri únave, pri potrebe kontroly, pri rozhodnutí oddýchnuť si.
Práve tam dostáva nervový systém novú skúsenosť.
A z množstva takýchto skúseností môže postupne vzniknúť nový automatický vzorec.
Kniha vám môže vysvetliť, prečo reagujete po starom. Kurz vám môže ukázať, čo skúsiť namiesto toho. Ale opakovaná skúsenosť je to, čo môže postupne naučiť váš mozog a telo reagovať novým spôsobom.
