Dieťa by malo mať jednoduchý a zapamätateľný postup. Neznámy človek nemusí byť automaticky nebezpečný, ale dieťa by nemalo cítiť povinnosť s ním komunikovať.
Jednoduché pravidlo: ZASTAV – NEZDIEĽAJ – OVER – POVEDZ
- Zastav: Neodpovedaj automaticky a nenechaj sa dotlačiť k rýchlej reakcii.
- Nezdieľaj: Neposielaj meno školy, adresu, telefónne čísla iných ľudí, fotografie, heslá, overovacie kódy ani intímny obsah.
- Over: Ak osoba tvrdí, že je kamarát, spolužiak alebo niekto, koho dieťa pozná, overiť jej identitu iným spôsobom – napríklad cez rodiča alebo priamo u známeho človeka.
- Povedz: Ak je komunikácia zvláštna, nepríjemná alebo vyvoláva strach, dieťa by ju malo ukázať rodičovi alebo inému dôveryhodnému dospelému.
Osobitnú pozornosť si zaslúži, ak neznámy človek:
- chce, aby dieťa udržalo komunikáciu v tajnosti,
- pýta si fotografie alebo videá,
- zisťuje, kde dieťa býva, chodí do školy alebo kedy býva samo,
- ponúka peniaze, darček alebo inú odmenu,
- snaží sa presunúť komunikáciu inde,
- nalieha alebo vyvoláva pocit viny,
- vyhráža sa alebo dieťa vydiera,
- navrhuje osobné stretnutie.
V takom prípade je vhodné nepokračovať v komunikácii, kontakt zablokovať a povedať o situácii dospelému. Pri vydieraní alebo vyhrážkach je dôležité správy nemažúť a uchovať potrebné dôkazy.
Najdôležitejšie pravidlo pre dieťa
Dieťa hanbu. Čím skôr sa o probléme dospelý dozvie, tým by malo vedieť, že nemá povinnosť byť slušné voči človeku, ktorý prekračuje jeho hranice. Môže neodpovedať, zablokovať ho a požiadať o pomoc.
A ešte jedna dôležitá vec: ak dieťa už niečo poslalo alebo na správu odpovedalo, nemalo by sa báť povedať to rodičovi. Chyba v komunikácii nie je dôvod na hanbu. Čím skôr sa o probléme dospelý dozvie, tým ľahšie sa dá situácia riešiť.