Keď hovoríme o somatickej zmene, myslíme tým zmenu, ktorá sa prejaví aj v telesnom prežívaní a automatických reakciách. Nestačí teda iba pochopiť: „Totoho sa už nemusím báť.“ Postupne sa mení aj to, ako na danú situáciu reaguje telo.
Človek môže napríklad rozumovo vedieť, že konflikt nemusí znamenať odmietnutie, no jeho telo sa pri zvýšenom hlase stále automaticky stiahne. Somatická zmena sa prejavuje vtedy, keď sa časom začne meniť aj táto automatická reakcia.
Zmena nie je iba v myšlienkach
Predstavme si človeka, ktorý sa celý život snaží vyhovieť ostatným.
Rozumovo pochopí:
„Nemusím vždy súhlasiť.“
Dokáže to dokonca povedať nahlas.
No keď niekomu odmietne požiadavku, okamžite pocíti napätie v hrudi, stiahnutý žalúdok, zrýchlený tep a potrebu svoje rozhodnutie vysvetľovať.
Mentálne sa niečo zmenilo.
Telo však stále reaguje podľa starého vzorca:
nesúhlas → nebezpečenstvo → napätie → potreba situáciu napraviť.
Somatická zmena môže vyzerať tak, že človek časom dokáže povedať „nie“ a jeho telo už nereaguje takou intenzitou. Možno stále cíti mierne napätie, ale nemusí okamžite ustupovať, ospravedlňovať sa alebo situáciu napravovať.
Ako môže somatická zmena vyzerať v každodennom živote?
Často nie je dramatická.
Môže vyzerať napríklad takto:
- pred náročným rozhovorom sa síce objaví nervozita, ale telo sa rýchlejšie upokojí,
- človek si všimne zrýchlený tep a nemusí ho okamžite považovať za katastrofu,
- dokáže zostať pokojnejší počas konfliktu,
- po stresujúcej situácii sa dokáže uvoľniť namiesto toho, aby zostal hodiny v napätí,
- pri odpočinku necíti takú silnú potrebu byť stále produktívny,
- dokáže vnímať únavu a reagovať na ňu skôr, než dôjde k úplnému vyčerpaniu,
- nepríjemný pocit už automaticky nevedie k starému správaniu.
To sú malé zmeny, ale môžu byť veľmi významné.
Nie je cieľom necítiť nič
Somatická zmena neznamená, že už nikdy nebudeme cítiť stres, strach, hnev alebo napätie.
Zdravý nervový systém sa aktivuje, keď je to potrebné.
Rozdiel môže byť v intenzite, flexibilite a schopnosti návratu do pokoja.
Napríklad pred dôležitou prezentáciou môže byť úplne normálne cítiť napätie. Somatická zmena by neznamenala, že človek zostane úplne pokojný.
Môže znamenať:
„Som nervózny, ale dokážem fungovať. A keď prezentácia skončí, moje telo sa postupne upokojí.“
Dôležitý je návrat do pokoja
Pri dlhodobom strese môže byť človek zvyknutý zostať v aktivácii aj dlho po tom, čo pominul dôvod na stres.
Preto je dôležitým znakom zmeny schopnosť vrátiť sa do pokojnejšieho stavu.
Situácia skončí → telo sa aktivuje → človek ju spracuje → napätie postupne klesne.
Nie:
situácia skončí → telo zostáva v strehu → človek premýšľa, kontroluje, analyzuje a pripravuje sa na ďalšie nebezpečenstvo.
Práve schopnosť prepínať medzi aktiváciou a odpočinkom je dôležitou súčasťou psychickej aj telesnej regulácie.
Telo môže zač by som v takejto situácii okamžite spanikáril. Teraz som sa síce z je často oveľa realistickejší obraz zmeny než predstava, že jedného dňa jednoducho zmizne všetok strorozumením je predstava, že ak pracujeme s telom, mali by sme dokázať okamžite odstrániť nepríjemný pocit môžu byť veľmi jednoduché veci: spomalenie, pravidelný spánok, pohyb, pokojné dýchanie, prestávky, vnímanie telesných signálov a postupné učenie sa zostať v situáciách, ktoré vyvolávajú zvlať reagovať inak ešte predtým, ako si to uvedomíme
Zaujímavé je, že zmena sa nemusí prejaviť iba vedomým rozhodnutím.
Človek si môže spätne všimnúť:
„Predtým by som v takejto situácii okamžite spanikáril. Teraz som sa síce zľakol, ale zostal som pokojný.“
Alebo:
„Kedysi som po konflikte nemohol spať. Teraz som bol večer stále trochu rozrušený, ale dokázal som sa upokojiť.“
To je často oveľa realistickejší obraz zmeny než predstava, že jedného dňa jednoducho zmizne všetok strach.
Ako sa takáto zmena vytvára?
Nervový systém sa učí zo skúseností.
Ak človek opakovane zažije, že určitú situáciu zvládne bez starého obranného mechanizmu, získava novú skúsenosť.
Napríklad:
„Povedal som svoj názor a nikto ma neopustil.“
„Neurobil som ďalšiu kontrolu a nič zlé sa nestalo.“
„Oddýchol som si bez toho, aby som si najprv všetko dokončil.“
„Cítil som úzkosť a nemusel som pred ňou utiecť.“
Takéto skúsenosti môžu postupne meniť naučené reakčné vzorce.
Somatická zmena nie je okamžité „vypnutie stresu“
Častým nedorozumením je predstava, že ak pracujeme s telom, mali by sme dokázať okamžite odstrániť nepríjemný pocit.
Nie vždy.
Niekedy je oveľa dôležitejšie naučiť sa:
„Môžem cítiť napätie a zároveň byť v bezpečí.“
Telo nemusí byť okamžite úplne pokojné.
Stačí, že reakcia nie je taká silná, netrvá tak dlho alebo už neovláda naše správanie.
Čo môže pomôcť?
Užitočné môžu byť veľmi jednoduché veci: spomalenie, pravidelný spánok, pohyb, pokojné dýchanie, prestávky, vnímanie telesných signálov a postupné učenie sa zostať v situáciách, ktoré vyvolávajú zvládnuteľné napätie.
Pri následkoch traumy alebo výrazných úzkostných či stresových reakciách môže byť vhodná odborná psychoterapia. Nie je potrebné snažiť sa všetko „opraviť“ vlastnými silami.
Dôležité je tiež nebrať každú telesnú reakciu ako psychologický problém. Nové, výrazné alebo pretrvávajúce telesné príznaky si môžu vyžadovať aj lekárske posúdenie.
Ako spoznáme, že sa niečo skutočne zmenilo?
Možno nie podľa toho, že sa cítime stále dobre.
Skôr podľa toho, že máme väčší priestor medzi podnetom a reakciou.
Kedysi:
podnet → automatická reakcia → konanie
Postupne:
podnet → telesný pocit → uvedomenie → možnosť voľby → reakcia
A časom možno príde ešte jedna zmena:
podnet → telo sa síce aktivuje, ale vie, že je v bezpečí → reakcia je miernejšia → rýchlejší návrat do pokoja.
To je veľmi praktická podoba somatickej zmeny.
Nie je to o tom, že telo prestane reagovať.
Je to o tom, že telo už nemusí reagovať podľa každého starého vzorca.
A práve vtedy sa psychická zmena začína prejavovať nielen v tom, čo si myslíme, ale aj v tom, ako sa cítime, ako reagujeme a ako rýchlo sa dokážeme vrátiť späť k pocitu bezpečia.
