Stres sám o sebe nie je nepriateľ. Je to prirodzená reakcia organizmu, ktorá nám pomáha zvládnuť náročnú situáciu. Problém nastáva vtedy, keď sa z krátkodobej reakcie stane dlhodobý spôsob fungovania.
Nervový systém nie je nastavený na to, aby bol neustále v pohotovosti. Potrebuje striedať obdobia aktivácie s obdobiami pokoja a obnovy.
Stres je užitočný, keď má začiatok a koniec
Predstavme si, že nás čaká dôležitá prezentácia.
Telo zvýši pozornosť. Srdce môže biť rýchlejšie, svaly sa pripravia na výkon a myseľ sa sústredí na to, čo treba zvládnuť.
To je prirod, problém sa vyrieši a organizmus dostane príležitosť spomaliť, systém sa môže postupne vrázená stresová reakcia.
Keď však prezentácia skončí, problém sa vyrieši a organizmus dostane príležitosť spomaliť, systém sa môže postupne vrátiť do pokojnejšieho stavu.
Zdravé fungovanie preto neznamená nemať stres. Znamená vedieť sa po záťaži vracať k obnoveniu.
Problémom môže byť stres bez skutočnej pauzy
Moderný človek nemusí čeliť jednému veľkému stresoru. Často zažíva desiatky malých.
Ráno meškáme.
Potom prídu pracovné úlohy.
Správy.
Telefonáty.
Termíny.
Rodinné povinnosti.
Finančné starosti.
Večer ešte kontrolujeme e-maily.
A keď konečne máme chvíľu voľna, pokračujeme v sledovaní správ alebo sociálnych sietí.
Jednotlivé situácie nemusia byť dramatické. Problém môže vzniknúť ich neustálou kumuláciou bez dostatočného priestoru na zotavenie.
Nervový systém potrebuje poznať aj „bezpečné“
Počas stresu je organizmus pripravený reagovať.
Potrebujeme však aj obdobia, keď nemusíme nič riešiť.
Môžeme pokojne sedieť.
Dýchať bez ponáhľania.
Jesť.
Rozprávať sa s blízkym človekom.
Prejsť sa.
Odpočívať.
Spať.
Tieto situácie dávajú telu inú informáciu:
„Teraz nemusíme byť v pohotovosti.“
Práve opakované skúsenosti so stavom bezpečia a pokoja sú dôležitou súčasťou regulácie nervového systému.
Chronický stres nie je len „veľa stresu“
Je užitočné rozlišovať medzi náročným obdobím a dlhodobým preťažením.
Každý človek môže mať týždne, počas ktorých je práce viac, spí menej alebo rieši náročnú životnú situáciu.
Chronický stres súvisí skôr s dlhodobou alebo opakovanou záťažou, pri ktorej nie je dostatok priestoru na zotavenie.
Človek potom môže mať pocit, že je stále „zapnutý“.
Aj keď práve nič mimoriadne nerieši, nedokáže skutočne vypnúť.
Neustála aktivácia má svoju cenu
Ak organizmus dlhodobo funguje pod záťažou, môže sa objaviť podráždenosť, problémy so spánkom, únava, napätie, horšia koncentrácia alebo pocit, že aj malé úlohy sú neprimerane náročné.
Dlhodobý stres môže zároveň ovplyvňovať viacero telesných systémov vrátane kardiedy pomôže niekoľko minút bez obrazovky, pokojné jedlo, krátka prechádzka, vedomé spovaskulárneho, imunitného a metabolického fungovania.
Preto nie je rozumné vnímať stres iba ako psychický problém.
Telo a psychika sú v tomto procese prepojené.
Režim pokoja neznamená úplnú nečinnosť
Nervový systém nepotrebuje byť celý deň v absolútnom pokoji.
Pohyb môže byť prospešný.
Práca môže byť stimulujúca.
Rozhovor môže byť energizujúci.
Aj zdravá výzva môže vyvolať určitú mieru stresovej aktivácie.
Dôležité je, aby medzi záťažou existoval priestor na návrat.
Môžeme si to predstaviť ako rytmus:
aktivácia → zvládnutie → zotavenie → ďalšia aktivácia.
Problém nastáva, keď sa z toho stane:
aktivácia → ďalšia aktivácia → ďalšia aktivácia → minimum zotavenia.
Oddych preto nie je luxus
Ak si človek dovolí pauzu až vtedy, keď už úplne nevládze, môže byť neskoro na jednoduchú regeneráciu.
Oveľa lepšie funguje zaradiť krátke momenty pokoja priebežne.
Nemusí ísť o hodiny.
Niekedy pomôže niekoľko minút bez obrazovky, pokojné jedlo, krátka prechádzka, vedomé spomalenie medzi úlohami alebo pravidelný čas, keď už večer neriešime pracovné povinnosti.
Regenerácia nemusí začínať až vtedy, keď sme vyčerpaní.
Spánok zostáva základom spánku prebiehajú procesy dôležité pre fungovanie mozgu, reguláciu emócií, pamäť aj fy
Zo všetkých foriem obnovy má spánok mimoriadne významné miesto.
Počas spánku prebiehajú procesy dôležité pre fungovanie mozgu, reguláciu emócií, pamäť aj fyzickú obnovu.
Ak človek dlhodobo spí málo a snaží sa nedostatok regenerácie kompenzovať neustálou aktivitou, nervový systém nemá dostatočný priestor na zotavenie.
Preto niekedy nie je riešením ďalšia technika produktivity.
Riešením môže byť ísť jednoducho spať.
Aj telo môže pomôcť mysli prepnúť
Regulácia nervového systému nie je iba otázkou „pozitívneho myslenia“.
Pomôcť môže aj to, čo robíme tel jedla a tekutín či príjemný sociálny kontakt vytvárajú podmienky, v ktorých sa organizom.
Pomalý pohyb, pokojné dýchanie, pobyt vonku, pravidelný spánok, dostatok jedla a tekutín či príjemný sociálny kontakt vytvárajú podmienky, v ktorých sa organizmus môže ľahšie dostať z neustáleho výkonového režimu.
Nejde o magické tlačidlo na vypnutie stresu.
Ide o opakovanú skúsenosť, že nemusíme byť stále v pohotovosti.
Nie všetko sa dá vyriešiť oddychom
Je dôležité povedať aj opačnú vec.
Ak je zdrojom stresu napríklad dlhodobo neudržateľná práca, konfliktný vzťah, finančná neistota alebo iná vážna životná situácia, samotná relaxácia nemusí problém odstrániť.
Vtedy môže byť potrebné meniť aj samotné podmienky, ktoré stres vytvárajú.
Oddych pomáha organizmu zvládať záťaž.
Nemal by však slúžiť ako spôsob, ako sa naučiť znášať nekonečne veľkú záťaž.
Cieľom nie je žiť bez stresu
Život bez akejkoľvek záťaže by nebol ani realistický, ani nevyhnutne žiaduci.
Potrebujeme výzvy, pohyb, prácu, učenie aj nové skúsenosti.
Cieľom je skôr schopnosť prechádzať medzi aktiváciou a obnovou.
Vedieť zabrať, keď treba.
A potom si dovoliť ho na chvíľu nepremýš vedieť prestať.
Vedieť riešiť problém.
A potom si dovoliť ho na chvíľu nepremýšľať.
Vedieť byť produktívny.
A zároveň vedieť, že nie každá minúta musí byť produktívna.
Najdôležitejšia otázka
Možno teda nie je najlepšia otázka:
„Ako sa zbavím všetkého stresu?“
Ale:
„Dávam svojmu nervovému systému dostatok príležitostí na to, aby po záťaži znovu zažil pokoj?“
Ak je odpoveď dlhodobo „nie“, telo aj myseľ môžu postupne strácať priestor na obnovu.
Pravidelný pokoj preto nie je slabosť, strata času ani odmena za to, že sme všetko stihli.
Je prirodzenou druhou polovicou záťaže.
Tak ako nádych potrebuje výdych, aj aktivácia potrebuje obnovu. A práve schopnosť opakovane sa vracať do pokojnejšieho stavu je jedným zo základov dlhodobého fungovania bez neustáleho pocitu, že musíme byť stále „zapnutí“.
