Kontakt od neznámych osôb – ako môžu podvodníci, manipulátori alebo predátori osloviť dieťa cez telefónne číslo alebo skupiny

Pri komunikácii cez WhatsApp a podobné aplikácie môže byť pre dieťa ťažké rozpoznať, kto je skutočne na druhej strane. Neznáma osoba navyše nemusí pôsobiť nebezpečne hneď na začiatku. Často sa snaží najskôr vytvoriť pocit dôvery a až potom postupne posúvať hranice.

Ako sa môže neznámy človek dostať ku kontaktu

  • Získa telefónne číslo: číslo sa môže dostať do obehu prostredníctvom verejne dostupných profilov, skupín, inzerátov, súťaží alebo iného zdieľania kontaktov.
  • Pridá dieťa do skupiny: skupina môže pôsobiť úplne nevinne – napríklad ako skupina týkajúca sa školy, športu, hier alebo spoločného záujmu. Nie každý člen však musí byť niekým, koho dieťa pozná.
  • Kontaktuje ho cez spoločný kontakt: neznáma osoba môže tvrdiť, že pozná jeho kamaráta, spolužiaka alebo niekoho z rodiny.
  • Reaguje na spoločný záujem: môže začať rozhovor o hre, hudbe, športe, seriáli alebo inom koníčku, ktorý dieťa pozná.
  • Tvári sa ako rovesník: osoba môže používať meno, fotografiu a spôsob komunikácie, ktoré vytvárajú dojem, že ide o dieťa alebo tínedžera rovnakého veku.

Manipulácia často začína úplne nevinne

Predátor alebo manipulátor nemusí hneď požadovať fotografiu, osobné údaje alebo stretnutie. Môže začať obyčajným „Ahoj“, otázkou na záujmy alebo komplimentom a postupne vytvárať pocit blízkosti.

Následne sa môže snažiť:

  • písať dieťaťu veľmi často a vytvoriť pocit blízkosti,
  • presviedčať ho, že mu „naozaj rozumie“,
  • získavať osobné informácie po malých častiach,
  • zisťovať, kde a s kým dieťa trávi čas,
  • presúvať rozhovor k osobnejším alebo intímnym témam,
  • presviedčať ho, aby komunikáciu pred rodičmi či kamarátmi tajilo,
  • vytvárať pocit, že medzi nimi existuje „tajomstvo“.

Práve postupnosť je dôležitá. Manipulácia nemusí vyzerať ako manipulácia v prvých správach.

Varovné signály

Pozornosť si zaslúži najmä situácia, keď neznáma osoba:

  • tvrdí, že vek nie je dôležitý alebo že „je to medzi nami“,
  • žiada dieťa, aby o komunikácii nikomu nepovedalo,
  • nalieha na rýchlu odpoveď,
  • chce fotografie alebo videá,
  • pýta sa na školu, adresu, domácnosť či denný režim,
  • snaží sa získať ďalší kontakt alebo komunikovať mimo pôvodnej aplikácie,
  • ponúka darček, peniaze alebo inú odmenu výmenou za niečo,
  • vyvoláva pocit viny, strachu alebo povinnosti,
  • vyhráža sa zverejnením správ či fotografií,
  • navrhuje osobné stretnutie bez vedomia rodičov.

Prečo sú skupiny špecifickým rizikom

V skupine môže dieťa nadobudnúť pocit, že všetkých členov pozná, pretože ich vidí komunikovať medzi sebou. To však neznamená, že pozná ich skutočnú identitu.

Neznámy človek môže najskôr iba sledovať komunikáciu a postupne si všimnúť, kto je mladší, kto sa s kým pozná a aké témy deti zaujímajú. Neskôr môže nadviazať súkromný rozhovor.

Preto je dobré deťom vysvetliť rozdiel medzi „poznám jeho meno alebo profilovú fotografiu“ a „viem, kto tento človek v skutočnosti je“.

Čo by malo dieťa vedieť

Dieťa nemusí vedieť dokonale rozpoznať predátora alebo podvodníka. Oveľa dôležitejšie je, aby poznalo jednoduché pravidlá:

  • Nemusím odpovedať.
  • Nemusím nič posielať.
  • Nemusím nič tajiť.
  • Ak sa pri komunikácii cítim nepríjemne alebo vystrašene, môžem ju ukončiť a povedať to dospelému.

Rovnako dôležitá zásada: za nevhodnú správu alebo manipuláciu dieťa nenesie vinu. Ak sa už niečo stalo, najlepšou reakciou nie je hanba ani strach z trestu, ale čo najskoršie zapojenie dôveryhodného dospelého.

Použité zdroje a odbornosť:

Podobné články