WhatsApp je na prvý pohľad predovšetkým aplikácia na komunikáciu s rodinou, kamarátmi alebo spolužiakmi. V skutočnosti však umožňuje oveľa širší kontakt medzi ľuďmi. Práve preto môže byť pre deti a mladších používateľov aj miestom, kde sa stretnú s neznámymi osobami, manipulatívnym spr Kontakt s cudzími ľuďmi nemusí začať „cudzávaním, podvodmi alebo obsahom, ktorý nie je primeraný ich veku.
1. Kontakt s cudzími ľuďmi nemusí začať „cudzou“ správou
Na WhatsAppe sa človek môže dostať do kontaktu s osobou, ktorú osobne nepozná, rôznymi spôsobmi. Stačí, že niekto získa jeho telefónne číslo, pridá ho do skupiny, pošle mu pozvánku alebo ho osloví prostredníctvom spoločného kontaktu.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že neznámy človek sa nemusí hneď správať podozrivo. Môže vystupovať ako rovesník, nový kamarát, fanúšik rovnakého interpreta, spolužiak alebo niekto, kto sa jednoducho chce „porozprávať“. Postupne si môže získavať dôveru a zisťovať osobné informácie.
Pre dieťa môže byť pritom ťažké rozpoznať, kto je na druhej strane obrazovky a aké má skutočné úmysly.
2. Telefónne číslo je osobný údaj
WhatsApp je úzko spojený s telefónnym číslom. Ak sa číslo dostane k nesprávnej osobe, môže byť začiatkom ďalšej komunikácie.
Cudzia osoba môže napríklad skúsiť zistiť:
- meno a vek používateľa,
- kde býva alebo kam chodí do školy,
- kto sú jeho kamaráti,
- kedy býva doma sám,
- aké má záujmy,
- fotografie alebo videá,
- informácie o rodine,
- prípadne ďalšie kontaktné údaje.
Jednotlivé informácie môžu pôsobiť nevinne. Keď sa však spoja, môžu o človeku vytvoriť pomerne podrobný obraz.
3. Skupinové chaty môžu rozšíriť okruh ľudí
Veľkým rozdielom oproti bežnému rozhovoru medzi dvoma známymi je skupinová komunikácia. V skupine sa môžu stretnúť ľudia, ktorí sa navzájom osobne nepoznajú.
Dieťa môže byť do skupiny pridané napríklad kvôli škole, športu, hre, záujmovému krúžku alebo spoločnému projektu. Časom sa však môže stať, že v nej pribudnú ďalší ľudia, ktorých nepozná.
Skupinová komunikácia zároveň vytvára tlak prispôsobiť sa ostatným. Ak ostatní posielajú nevhodné fotografie, sexuálne narážky, urážky alebo nebezpečné výzvy, dieťa môže mať pocit, že musí reagovať rovnako, aby nebolo vylúčené z kolektívu.
4. Podvod môže vyzerať ako obyčajná správa
Podvodník nemusí začať žiadosťou o peniaze. Často sa najprv snaží vyvolať dôveru, naliehavosť alebo strach.
Môže napríklad tvrdiť, že:
- je kamarát alebo príbuzný a potrebuje pomoc,
- používateľ vyhral cenu,
- jeho účet má problém,
- treba potvrdiť určitý údaj,
- niekto sa pokúša dostať do jeho účtu,
- treba okamžite poslať peniaze,
- existuje výhodná ponuka, ktorá „plat obsahovať odkaz, ktorý vyzerá dôveryhodne, no vedie na podvodnú stránku. Cieľom môže byť získanie prihlasovacích údajov, platí iba teraz“.
Typickým znakom je vytváranie časového tlaku. Človek má konať okamžite a nemá si situáciu overovať.
5. Nebezpečné sú aj odkazy a súbory
Správa môže obsahovať odkaz, ktorý vyzerá dôveryhodne, no vedie na podvodnú stránku. Cieľom môže byť získanie prihlasovacích údajov, platobných informácií alebo iných citlivých údajov.
Rizikom môžu byť aj neznáme súbory či aplikácie, ktoré niekto používateľovi odporúča stiahnuť. Preto by človek nemal automaticky otvárať všetko, čo mu príde do správy, najmä ak nevie, kto to poslal a prečo.
6. Nevhodný obsah sa môže objaviť nečakane
WhatsApp nie je platforma, na ktorej by používateľ musel aktívne vyhľadávať nevhodný obsah. Môže sa k nemu dostať priamo v konverzácii alebo skupine.
Môže ísť napríklad o:
- pornografický alebo sexuálne explicitný materiál,
- násilné alebo šokujúce videá,
- nenávistný či ponižujúci obsah,
- fotografie bez súhlasu zobrazenej osoby,
- obsah podporujúci nebezpečné správanie,
- manipulatívne alebo extrémne materiály.
Problémom je, že používateľ nemusí mať nad týmto obsahom úplnú kontrolu. Niekto iný mu ho môže jednoducho poslať.
7. Sexting a manipulácia sú osobitné riziko
Pri komunikácii s neznámymi ľuďmi môže vzniknúť tlak na posielanie fotografií alebo videí, ktoré by človek za normálnych okolností neposlal.
Manipulácia môže začať lichôtkami a postupne prejsť k požiadavkám typu „pošli mi fotku“, „nikomu to nehovor“ alebo „ak mi neveríš, dokáž mi to“.
Veľmi nebezpečná situácia nastáva vtedy, keď druhá osoba začne používateľa vydierať tým, že jeho fotografiu alebo správu zverejní či pošle ďalším ľuďom. Vtedy je dôležité neustupovať vydieraniu, neposielať ďalší obsah a povedať o situácii dôveryhodnému dospelému.
8. Problémom nemusí byť iba cudzí človek
Rizikové správanie môže prichádzať aj od ľudí, ktorých používateľ pozná. WhatsApp môže byť priestorom pre kyberšikanu, zosmiešňovanie, vylučovanie zo skupín, šírenie klebiet alebo zdieľanie fotografií bez súhlasu.
To je jeden z dôvodov, prečo nestačí deťom povedať iba „nekomunikuj s cudzími“. Dôležité je naučiť ich rozpoznávať nátlak, manipuláciu, vydieranie a správanie, pri ktorom sa necítia bezpečne, bez ohľadu na to, kto je na druhej strane.
9. Čo by mal používateľ urobiť, keď sa niečo zdá podozrivé?
Najdôležitejšie je nezostať na problém sám. Pri podozrivej komunikácii je vhodné:
- Neodpovedať pod tlakom a nepokračovať v komunikácii len preto, že druhá osoba nalieha.
- Neposielať osobné údaje, heslá, kódy, peniaze ani intímne fotografie.
- Neotvárať podozrivé odkazy a súbory.
- Urobiť si záznam alebo snímku obrazovky, ak ide o vyhrážky, vydieranie alebo obťažovanie.
- Kontakt zablokovať a nahlásiť, ak je to potrebné.
- Povedať o probléme rodičovi, učiteľovi alebo inému dôveryhodnému dospelému.
- Ak už došlo k finančnej škode, zneužitiu účtu alebo vážnemu vyhrážaniu, riešiť situáciu čo najskôr s príslušnými odbornými či bezpečnostnými orgánmi.
10. Najdôležitejšia prevencia je schopnosť povedať „nie“
Bezpečné používanie WhatsAppu nie je iba otázkou technických nastavení. Rovnako dôležité je, aby dieťa vedelo, že nemusí odpovedať každému, nemusí nikomu dokazovať svoju dôveru a nemusí poslúchnuť človeka, ktorý naňho vytvára tlak.
Rodičom preto pomáha otvorený rozhovor namiesto zákazov a strašenia. Dieťa by malo vedieť, že ak dostane zvláštnu správu, nevhodnú fotografiu alebo sa dostane do nepríjemnej situácie, môže sa obrátiť na dospelého bez strachu z okamžitého trestu alebo odobratia telefónu.
V konečnom dôsledku WhatsApp sám o sebe nie je „nebezpečný“. Riziko vzniká tým, že ide o komunikačný nástroj, ktorý môže prepájať ľudí, ktorých úmysly používateľ nepozná. Preto je dôležité vnímať ho nielen ako aplikáciu na posielanie správ, ale aj ako priestor sociálnej interakcie, v ktorom sa môžu objaviť podvody, manipulácia, kyberšikana aj nevhodný obsah.
