Niekedy sa konfliktu vyhýbame tým, že radšej nepovieme, čo cítime alebo čo nám prekáža. Krátkodobo to môže priniesť pokoj, no ak sa to opakuje, môže sa v človeku hromadiť frustrácia, sklamanie alebo pocit, že jeho potreby nie sú dôležité.
Skúste sa zamyslieť:
- Poviem radšej „nič sa nedeje“, aj keď ma niečo skutočne trápi?
- Súhlasím s druhými len preto, aby nevznikla hádka?
- Bojím sa povedať svoj názor, pretože neviem, ako druhý zareaguje?
- Hromadím v sebe drobné výčitky a potom vybuchnem kvôli maličkosti?
- Mám pocit, že musím byť stále v pokoji, aby bol pokoj aj vo vzťahu?
- Ospravedlňujem správanie druhého človeka len preto, aby som nemusel/a otvárať nepríjemnú tému?
Ak sa v niektorých otázkach spoznávate, nemusí to automaticky znamenať, že je vo vzťahu vážny problém. Môže ísť aj o naučený spôsob zvládania konfliktov alebo o snahu chrániť vzťah.
Potlačenie emócie nie je to isté ako jej zvládnutie
Zvládnuť emóciu znamená:
- „Cítim hnev, ale najskôr sa upokojím a potom poviem, čo mi prekáža.“
Potlačiť emóciu znamená:
- „Cítim hnev, ale radšej nepoviem nič, pretože nechcem, aby sa druhý nahneval.“
Prvá možnosť vytvára priestor na riešenie. Druhá môže problém iba odložiť.
Je v poriadku povedať, čo potrebujem
Nemusíte začínať obviňovaním. Pomôcť môže jednoduchá formulácia:
- „Keď sa stane…, cítim… a potrebujem…“
Napríklad:
- „Keď o mojich rozhodnutiach hovoríš pred ostatnými, cítim sa nepríjemne. Potrebujem, aby sme takéto veci riešili medzi sebou.“
Takto môžete vyjadriť svoje hranice bez útoku.
A zároveň platí: nie každú emóciu musíte okamžite riešiť. Niekedy je úplne zdravé dať si čas, upokojiť sa a až potom hovoriť.
Zdravý vzťah totiž nie je ten, v ktorom sa človek nikdy nehnevá. Je to vzťah, v ktorom môže povedať, že ho niečo trápi, bez strachu, že za svoj názor bude potrestaný, zosmiešnený alebo odmietnutý.
