Áno. Kvalitná výživa v prvých rokoch života môže vytvoriť lepší základ pre budúce zdravie, ale nie je to záruka ani „poistenie“ proti chorobám. Skôr ovplyvňuje rast, vývoj a niektoré neskoršie zdravotné riziká v kombinácii s genetikou, prostredím a životným štýlom. WHO považuje prvé dva až tri roky za mimoriadne dôležité obdobie pre výživu a vývoj.
Čo tým získava dieťa?
- Lepšie podmienky pre rast a vývoj mozgu – dostatok energie, bielkovín a mikroživín je nevyhnutný pre normálny fyzický a kognitívny vývoj.
- Zdravší metabolický základ – primeraná výživa v ranom období súvisí s nižším rizikom niektorých neskorších problémov, napríklad nadváhy a neprenosných ochorení.
- Rozmanitejšie stravovacie návyky – obdobie zavádzania príkrmov je dôležité aj na učenie sa prijímať rôzne zdravé potraviny a chute.
- Lepšiu ochranu pred podvýživou a nedostatkom živín, ktoré môžu mať dlhodobé následky.
Zároveň je dobré zostať realistický: výskum zatiaľ nedokazuje, že konkrétny spôsob stravovania v prvých 1 000 dňoch sám o sebe rozhodne o zdraví človeka o desiatky rokov neskôr. Systematický prehľad z roku 2025 našiel určité dlhodobé priaznivé účinky výživových intervencií, ale upozornil aj na obmedzenú istotu dôkazov pri mnohých výsledkoch.
Pre rodiča z toho vyplýva jednoduchá pointa: netreba dokonalosť, ale dobrý dlhodobý základ – pestrá a nutrične hodnotná strava, primerané množstvo energie a živín, minimum zbytočne sladených potravín a nápojov a pokojný, responzívny prístup k jedlu. WHO zdôrazňuje, že stravovacie preferencie a návyky vytvorené v detstve môžu pokračovať aj do dospelosti.
