Prvé samostatné kroky predstavujú významný míľnik v motorickom vývoji dieťaťa. Ide o obdobie, keď dieťa postupne získava väčšiu istotu v stoji, učí sa udržiavať rovnováhu a začína samostatne prenášať svoju hmotnosť z jednej nohy na druhú. Začiatok chôdze je individuálny a medzi deťmi môžu byť prirodzené rozdiely. Niektoré deti začnú chodiť skôr, iné neskôr.
Pred samotnými prvými krokmi dieťa zvyčajne prechádza viacerými fázami. Najskôr získava kontrolu nad telom, učí sa meniť polohy, plaziť sa alebo liezť, postupne sa dostáva do stoja a začína sa presúvať popri stabilných predmetoch. Tieto skúsenosti mu umožňujú rozvíjať svalovú silu, koordináciu a rovnováhu potrebnú na samostatnú chôdzu.
Keď sa dieťa začne stavať a chodiť popri nábytku, je vhodné poskytnúť mu bezpečný priestor na skúmanie pohybu. Nábytok, ktorého sa dieťa pridržiava, by mal byť stabilný a nemal by sa prevrátiť. Z dosahu dieťaťa je potrebné odstrániť nebezpečné predmety a zabezpečiť ostré hrany, schody či iné rizikové miesta.
Pri prvých krokoch môže dieťa pôsobiť neistým dojmom. Často stojí s nohami širšie od seba, ruky používa na udržiavanie rovnováhy a jeho kroky môžu byť krátke a nekoordinované. To je prirodzená súčasť učenia. Postupne získava väčšiu stabilitu, kroky sa predlžujú a pohyb sa stáva plynulejším.
Rodič môže dieťa podporiť povzbudením a vytvorením príležitostí na samostatný pohyb. Môže byť napríklad niekoľko krokov od dieťaťa a motivovať ho hlasom, úsmevom alebo obľúbenou hračkou. Nie je však potrebné dieťa nútiť, aby chodilo, ani ho neustále vodiť za ruky. Ak dieťa samo prejaví záujem o pohyb, je vhodné mu umožniť, aby si cestu a spôsob pohybu objavovalo vlastným tempom.
Dôležitú úlohu môže mať aj voľný pohyb naboso na bezpečnom povrchu. Dieťa tak získava priame informácie o podložke a môže lepšie vnímať postavenie svojich chodidiel. Ak je potrebná obuv, mala by byť primeraná prostrediu a nemala by zbytočne obmedzovať prirodzený pohyb chodidiel a prstov.
Pri prvých krokoch je dôležité vyhnúť sa porovnávaniu dieťaťa s inými deťmi. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a samotný vek, v ktorom začne chodiť, nemusí byť ukazovateľom kvality jeho motorického vývoja. Dôležitejšie je sledovať celkový vývoj a to, či dieťa postupne získava nové pohybové schopnosti.
Prvé kroky preto nie sú výkonom, ktorý musí dieťa zvládnuť v určitom čase. Sú prirodzeným výsledkom postupného dozrievania a množstva predchádzajúcich pohybových skúseností. Úlohou dospelého je predovšetkým vytvoriť bezpečné prostredie, poskytnúť dieťaťu dostatok voľnosti a podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a radosť z pohybu.
Ako môže rodič podporiť prvé kroky:
- vytvoriť dostatok priestoru na voľný pohyb,
- zabezpečiť stabilný a bezpečný nábytok,
- umožniť dieťaťu samostatne meniť polohy a presúvať sa,
- motivovať ho hrou a obľúbenými predmetmi,
- povzbudzovať ho, ale nenútiť do chôdze,
- umožniť bezpečnú chôdzu naboso,
- rešpektovať individuálne tempo dieťaťa,
- oceňovať jeho snahu, nielen samotný výsledok.
Hlavnou zásadou je: menej viesť, viac umožniť. Dieťa potrebuje priestor, čas a bezpečie, aby si svoju chôdzu postupne objavilo samo.
