Rozhodnutie mať dieťa by malo vychádzať predovšetkým z vlastnej túžby a presvedčenia. Napriek tomu môže byť niekedy ťažké rozlíšiť, či po dieťati naozaj túžime, alebo iba cítime, že „by sme ho už mali mať“. Od detstva sa stretávame s predstavou, že dospelý život má mať určitý priebeh – škola, práca, partner, svadba a následne deti. Keď sa náš životný príbeh od tejto predstavy odlišuje, môžeme začať pochybovať, či s nami nie je niečo v poriadku.
Spoločenský tlak môže byť nenápadný. Môžu ho vytvárať rodičia, starí rodičia, priatelia alebo kolegovia otázkami typu „Kedy budete mať dieťa?“ či poznámkami, že „už je najvyšší čas“. Človek potom môže nadobudnúť pocit, že by mal svoje rozhodnutie urýchliť, aby nesklamal svoje okolie. Niekedy však nejde o skutočnú túžbu po rodičovstve, ale skôr o obavu z toho, čo si o nás pomyslia ostatní.
Preto je dôležité zastaviť sa a položiť si otázku, čo vlastne chceme my sami. Predstavujem si život s dieťaťom preto, že po ňom túžim, alebo preto, že sa bojím, že budem neskôr ľutovať svoje rozhodnutie? Chcem sa stať rodičom aj napriek tomu, že by na mňa nikto netlačil? Dokážem si predstaviť každodennú starostlivosť, zodpovednosť a zmeny, ktoré rodičovstvo prináša, nielen predstavu bábätka a pekných rodinných chvíľ? Takéto otázky nám môžu pomôcť lepšie pochopiť vlastné pocity.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že mať dieťa by nemalo byť spôsobom, ako splniť očakávania rodičov, zachrániť partnerský vzťah alebo zapadnúť medzi ostatných. Dieťa nie je prostriedkom na dosiahnutie spoločenského uznania. Je to samostatný človek, ktorý potrebuje lásku, starostlivosť, bezpečie a zodpovedného rodiča. Preto by rozhodnutie o jeho príchode na svet malo byť čo najviac slobodné a premyslené.
Zároveň je úplne v poriadku, ak človek v určitom období svojho života nevie, či deti chce. Nemusíme mať na túto otázku okamžitú odpoveď. Naše predstavy sa môžu meniť spolu s vekom, vzťahom, životnou situáciou alebo osobnými skúsenosťami. Rovnako je v poriadku dospieť k rozhodnutiu, že rodičovstvo nie je cesta, ktorú chceme. Dôležité je, aby sme sa nerozhodovali iba preto, aby sme splnili predstavy niekoho iného.
Záver
Otázka, či chceme dieťa, by mala byť predovšetkým otázkou pre nás samotných. Nie pre rodičov, priateľov, spoločnosť ani sociálne siete. Je prirodzené počúvať názory blízkych ľudí, ale konečné rozhodnutie o vlastnom živote by malo vychádzať z našich hodnôt, pocitov a možností.
Najdôležitejšie preto nie je mať dieťa v určitom veku alebo preto, že ho majú všetci okolo nás. Dôležité je vedieť si úprimne odpovedať: „Keby odo mňa nikto nič neočakával, čo by som si vybrala ja?“ Práve táto otázka môže pomôcť oddeliť vlastnú túžbu od spoločenského tlaku.
