Odkiaľ sa do tela dostávajú – potraviny, voda, vzduch, obaly a ďalšie možné zdroje expozície

Mikroplastom sa dnes prakticky nedá úplne vyhnúť. Nachádzajú sa v životnom prostredí a človek s nimi môže prichádzať do kontaktu jedlom, nápojmi aj vzduchom. Množstvo, ktoré sa do organizmu dostane, však závisí od prostredia, životného štýlu aj konkrétnych výrobkov.

Dôležité je tiež rozlišovať medzi mikroplastmi a ešte menšími nanoplastmi. Obe skupiny môžu mať odlišné vlastnosti a správanie v organizme.

🍽️ Potraviny

Jedným z možných spôsobov príjmu mikroplastov je konzumácia potravín.

Častice sa môžu do potravín dostať už počas ich pestovania, spracovania, prepravy alebo skladovania. Zdrojom môže byť aj kontakt potraviny s plastovými materiálmi.

Mikroplasty boli skúmané napríklad v:

  • rybách a morských plodoch,
  • soli,
  • ovocí a zelenine,
  • obilninách a ďalších potravinách,
  • spracovaných potravinách,
  • nápojoch.

To však neznamená, že každá potravina obsahuje rovnaké množstvo. Výskyt častíc sa môže výrazne líšiť podľa pôvodu potraviny a spôsobu jej spracovania.

💧 Voda

Ďalším významným zdrojom môže byť voda.

Mikroplasty sa môžu nachádzať v balenej aj nebalenej vode. Do vody sa dostávajú z rôznych zdrojov životného prostredia a môžu pochádzať aj z degradácie plastových materiálov.

Pri balenej vode môže byť jedným zo zdrojov aj samotný obal alebo uzáver, najmä ak dochádza k mechanickému opotrebovaniu materiálu.

Neznamená to však, že pitná voda je automaticky nebezpečná. Množstvo a typ častíc sa medzi jednotlivými zdrojmi výrazne líšia.

🌬️ Vzduch a domáci prach

Na mikroplasty často myslíme ako na problém potravín, ale významnú úlohu môže mať aj vdýchnutie častíc.

V domácnostiach sa môžu drobné plastové vlákna uvoľňovať napríklad z:

  • syntetického oblečenia,
  • kobercov,
  • čalúnenia,
  • záclon,
  • posteľnej bielizne,
  • ďalších textílií.

Časť týchto vlákien sa môže zachytiť v prachu a následne sa môže dostať do vzduchu pri chôdzi, upratovaní alebo pohybe textílií.

Preto môže byť domácnosť miestom, kde sme mikroplastovým vláknam vystavení bez toho, aby sme si to uvedomovali.

👕 Syntetické oblečenie

Polyester, nylon, akryl a ďalšie syntetické materiály môžu pri používaní a praní uvoľňovať drobné vlákna.

Časť z nich môže skončiť v odpadovej vode a následne v životnom prostredí. Iné môžu zostať v domácom prachu alebo sa dostať do vzduchu.

Nie je však potrebné prestať používať všetky syntetické textílie. Praktickejšie je uvedomiť si, že textil je jedným z viacerých možných zdrojov mikroplastových vlákien.

🥡 Plastové obaly a nádoby

Plastové obaly môžu byť ďalším zdrojom kontaktu s mikroplastmi.

Častice sa môžu uvoľňovať napríklad pri:

  • mechanickom poškodení obalu,
  • opakovanom používaní nevhodných nádob,
  • trení plastových povrchov,
  • pôsobení tepla,
  • niektorých spôsoboch spracovania alebo skladovania potravín.

Osobitnú pozornosť má preto zmysel venovať zohrievaniu potravín v plastových nádobách. Ak výrobca nádobu neurčil na zahrievanie, nie je vhodné ju na tento účel používať.

🍼 Fľaše a predmety používané deťmi

Mikroplastové častice môžu vzniknúť aj mechanickým opotrebovaním plastových predmetov.

Pri detských fľašiach, nádobách alebo iných pomôckach môže byť zdrojom napríklad opakované umývanie, zahrievanie alebo mechanické poškodenie.

To neznamená, že bežné používanie plastových výrobkov je automaticky nebezpečné. Dôležité je používať ich podľa účelu a pokynov výrobcu a poškodené predmety vymeniť.

🧂 Ďalšie možné zdroje

Mikroplasty sa môžu do prostredia dostávať z množstva každodenných predmetov a materiálov.

Patria medzi ne napríklad:

  • pneumatiky a cestná doprava,
  • syntetické textílie,
  • opotrebované plastové predmety,
  • priemyselné materiály,
  • obalové materiály,
  • plastový odpad rozkladajúci sa v prostredí.

Človek preto nemusí byť vystavený mikroplastom iba prostredníctvom jedného konkrétneho zdroja. Ide skôr o súčet mnohých malých expozícií počas každodenného života.

🔄 Nie je rozhodujúci jeden zdroj

Je dôležité nevytvárať dojem, že existuje jeden „najhorší“ zdroj mikroplastov, ktorému stačí vyhnúť sa.

Do organizmu sa môžu dostať rôznymi cestami a ich význam sa môže líšiť podľa človeka a prostredia.

Niekto môže byť viac vystavený mikroplastovým vláknam v interiéri, iný môže mať väčšiu expozíciu z konkrétnych potravín alebo vody.

🌿 Čo môžeme urobiť bez zbytočného strachu?

Nie je reálne odstrániť všetky mikroplasty zo svojho okolia. Môžeme však znížiť zbytočnú expozíciu jednoduchými opatreniami:

  • používať plastové nádoby podľa ich určenia,
  • nezohrievať jedlo v plastoch, ktoré na to nie sú určené,
  • poškodené alebo výrazne opotrebované plastové nádoby vymeniť,
  • pri skladovaní potravín podľa možností používať sklenené alebo iné vhodné nádoby,
  • pravidelne vetrať a odstraňovať prach,
  • pri upratovaní domácnosti používať účinné metódy zachytávania prachu,
  • obmedziť zbytočné používanie jednorazových plastov.

Netreba však robiť radikálne zmeny ani sa obávať každého plastového výrobku.

Mikroplasty sa do ľudského tela môžu dostávať viacerými cestami – potravou, vodou aj vzduchom. Zdrojom môžu byť aj plastové obaly, syntetické textílie, domáci prach a opotrebovanie rôznych plastových materiálov. Keďže ide o bežnú súčasť nášho prostredia, úplné odstránenie expozície nie je reálne. Zmysluplnejšie je obmedzovať zbytočný kontakt tam, kde je to jednoduché, a zároveň neprepadať strachu z každodenného používania plastov.

Similar Posts