Mikroplasty a nanoplasty sú drobné plastové častice, s ktorými sa človek môže stretávať prakticky každý deň. Nachádzajú sa v životnom prostredí, a preto sa do organizmu môžu dostať niekoľkými rôznymi cestami.
Najčastejšie sa hovorí o potravinách, vode a vzduchu. Dôležitý však môže byť aj kontakt s plastovými predmetmi a materiálmi.
🍽️ 1. Potravou
Jednou z hlavných možných ciest je prehltnutie mikroplastov spolu s jedlom.
Častice sa môžu do potravín dostať z okolitého prostredia, počas pestovania, spracovania, prepravy alebo skladovania. Ďalším zdrojom môže byť kontakt potravín s plastovými obalmi a pomôckami.
Mikroplasty boli skúmané v rôznych druhoch potravín vrátane morských plodov, soli, ovocia, zeleniny či spracovaných potravín.
To však neznamená, že všetky potraviny obsahujú rovnaké množstvo alebo že ich konzumácia predstavuje automaticky zdravotné riziko.
💧 2. Pitnou vodou
Mikroplasty sa môžu nachádzať v pitnej vode aj v balenej vode.
Do vody sa môžu dostať z environmentálneho znečistenia alebo z opotrebovania plastových materiálov. Pri balenej vode môže byť jedným z možných zdrojov aj samotný obal alebo uzáver.
Množstvo a typ častíc sa však medzi jednotlivými zdrojmi vody líšia.
🌬️ 3. Vdychovaním vzduchu
Na mikroplasty myslíme často ako na niečo, čo zjeme alebo vypijeme. Ďalšou možnou cestou je však dýchací systém.
Drobné plastové častice a vlákna môžu byť súčasťou prachu a vzduchu v interiéri aj vonkajšom prostredí.
V domácnosti môžu pochádzať napríklad zo:
- syntetického oblečenia,
- kobercov,
- čalúnenia,
- záclon,
- posteľnej bielizne,
- ďalších syntetických materiálov.
Pri pohybe, vysávaní alebo manipulácii s textíliami sa môžu niektoré častice dostať do vzduchu a následne byť vdýchnuté.
🥡 4. Kontaktom s plastovými materiálmi
Ďalšou možnosťou je kontakt potravín a nápojov s plastovými obalmi, nádobami alebo pomôckami.
Mikroskopické častice sa môžu uvoľňovať napríklad pri mechanickom opotrebovaní, trení alebo poškodení plastu.
Význam môže mať aj teplota. Preto je rozumné používať plastové nádoby podľa ich určenia a nezohrievať v nich potraviny, ak na to nie sú určené.
🍼 5. Predmetmi používanými deťmi
Malé deti prichádzajú do kontaktu s množstvom plastových predmetov a často si ich vkladajú do úst.
Môže ísť napríklad o:
- hračky,
- hryzátka,
- fľaše,
- cumlíky,
- plastové nádoby,
- rôzne detské pomôcky.
Neznamená to, že tieto predmety sú automaticky nebezpečné. Dôležité je používať ich podľa určenia a poškodené alebo výrazne opotrebované výrobky vymeniť.
🔬 Mikroplasty verzus nanoplasty
Mikroplasty sú častice menšie ako približne 5 milimetrov. Nanoplasty sú ešte výrazne menšie, pričom ich presné vymedzenie sa vo vedeckej literatúre môže líšiť.
Práve ich veľmi malá veľkosť je dôvodom, prečo sa im venuje osobitná pozornosť.
Menšie častice môžu mať odlišné vlastnosti a potenciálne sa správať inak ako väčšie mikroplasty. Vedci preto skúmajú, či dokážu ľahšie prechádzať cez biologické bariéry a do akých tkanív sa môžu dostať.
🧠 Čo sa s nimi deje po vstupe do tela?
Nie všetky častice, ktoré človek prehltne alebo vdýchne, sa automaticky dostanú do krvného obehu.
Časť môže organizmus odstrániť napríklad tráviacim traktom alebo prostredníctvom dýchacích ciest. Pri najmenších časticiach sa však skúma možnosť ich prenikania cez rôzne biologické bariéry a následného transportu do ďalších častí tela.
Vedci už identifikovali mikroplasty a nanoplasty v rôznych ľudských biologických vzorkách a tkanivách. Stále však nie je úplne jasné, koľko častíc sa skutočne vstrebáva, ako dlho v tele zostávajú a aký význam má ich prítomnosť pre zdravie človeka.
⚠️ Netreba sa snažiť o nulovú expozíciu
Mikroplastom sa v súčasnom prostredí nedá úplne vyhnúť. Preto nie je potrebné kontrolovať každý pohár vody, každé jedlo alebo každý plastový predmet v domácnosti.
Rozumnejšie je sústrediť sa na jednoduché opatrenia, ktoré nepredstavujú veľkú záťaž:
- používať plastové nádoby podľa ich určenia,
- nezohrievať nevhodné plasty,
- vymieňať výrazne poškodené plastové predmety,
- pravidelne odstraňovať prach,
- vetrať domácnosť,
- obmedziť zbytočné jednorazové plasty.
Mikroplasty a nanoplasty sa môžu do ľudského organizmu dostať najmä prehltnutím s potravou a vodou alebo vdýchnutím drobných častíc a vlákien zo vzduchu. Kontakt s plastovými materiálmi môže byť ďalším zdrojom expozície. Dôležité však je, že samotný vstup častíc do organizmu ešte neznamená, že spôsobujú ochorenie. Vedci stále skúmajú, ktoré častice sa vstrebávajú, kam sa v tele dostávajú, ako dlho zostávajú a aké môžu mať dlhodobé účinky. Preto je namieste rozumná prevencia, nie strach a extrémy.
