Dlhé roky bola v spoločnosti zakorenená predstava, že materstvo je prirodzeným a takmer povinným poslaním každej ženy. Žena, ktorá má deti, je často vnímaná ako žena, ktorá „naplnila svoju úlohu“, zatiaľ čo žena bez detí môže byť vystavená otázkam, pochybnostiam alebo dokonca odsudzovaniu. Takýto pohľad je však príliš zjednodušený. Žena nie je iba matkou alebo budúcou matkou. Je samostatnou osobnosťou s vlastnými túžbami, hodnotami, schopnosťami a životnými cieľmi.
Každá žena má inú predstavu o tom, čo pre ňu znamená šťastný a naplnený život. Pre niektorú je materstvo najväčším životným želaním a prináša jej pocit zmyslu a naplnenia. Pre inú môže byť dôležitejšia kariéra, vzdelávanie, partnerský vzťah, cestovanie, tvorivosť, starostlivosť o blízkych alebo iné životné hodnoty. Niektoré ženy sa navyše rozhodnú deti nemať, zatiaľ čo iné by ich mať chceli, ale nemôžu. Preto nie je správne robiť závery o žene iba na základe toho, či je alebo nie je matkou.
Hodnotenie žien podľa materstva môže vytvárať zbytočný spoločenský tlak. Žena môže mať pocit, že musí mať deti v určitom veku, aby bola považovaná za úspešnú alebo „normálnu“. Ak sa rozhodne materstvo odložiť, môže počúvať poznámky o biologických hodinách. Ak sa rozhodne nemať deti, môže byť označovaná za sebeckú alebo nezrelú. Takéto hodnotenie však často ignoruje jej skutočné dôvody a okolnosti. Nikto zvonku nemôže úplne vedieť, čo žena prežíva a prečo sa rozhodla práve takto.
Rovnako by sme však nemali vytvárať opačný stereotyp a znehodnocovať ženy, ktoré sa rozhodli byť matkami. Materstvo nie je prekážkou osobného rozvoja ani dôvodom, prečo by žena mala byť vnímaná iba cez svoju rodičovskú úlohu. Mnohé ženy dokážu spájať materstvo s kariérou, vzdelávaním, vlastnými záujmami a spoločenským životom. Každá žena by mala mať možnosť vytvoriť si vlastnú rovnováhu medzi rôznymi oblasťami svojho života.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi rešpektom a súhlasom. Nemusíme úplne rozumieť tomu, prečo sa niekto rozhodol nemať deti, alebo naopak, prečo niekto túži po veľkej rodine. Nemusíme však s jeho rozhodnutím súhlasiť, aby sme ho rešpektovali. Súkromné rozhodnutia druhých ľudí by nemali byť dôvodom na posudzovanie ich charakteru, hodnoty alebo schopnosti byť šťastní.
Prestávať hodnotiť ženy podľa materstva zároveň znamená vytvárať spoločnosť, v ktorej majú ženy väčšiu slobodu rozhodovať o vlastnom živote. Namiesto otázky „Prečo ešte nemáš deti?“ by sme sa mohli zaujímať o to, čo ženu skutočne robí šťastnou, čo chce v živote dosiahnuť a čo je pre ňu dôležité. Takýto prístup podporuje rešpekt, toleranciu a zdravšie medziľudské vzťahy.
Záver
Byť matkou je jedna z možných životných rolí ženy, nie podmienka jej hodnoty. Žena môže byť spokojná a úspešná s deťmi aj bez nich. Jej hodnota sa nemeria tým, či porodila dieťa, koľko detí má alebo či sa pre materstvo vôbec rozhodla.
Každá žena by mala mať právo rozhodovať o svojej budúcnosti bez toho, aby bola za svoje rozhodnutie odsudzovaná. Rovnako si zaslúži rešpekt žena, ktorá túži po materstve, ako aj žena, ktorá sa rozhodla deti nemať. Ak chceme vytvárať tolerantnejšiu spoločnosť, mali by sme prestať určovať hodnotu ženy podľa toho, akú životnú cestu si vybrala, a začať ju vnímať predovšetkým ako človeka – s vlastnými snami, rozhodnutiami a právom na vlastný život.
