Pri hodnotení zdravia sa často stretávame s BMI, teda indexom telesnej hmotnosti, a s jednoduchým pohľadom na to, ako človek vyzerá. BMI môže byť užitočným orientačným nástrojom pri hodnotení populácie alebo pri základnom posúdení hmotnosti, ale nedokáže zachytiť celý obraz zdravotného stavu jednotlivca. Rovnako ani vzhľad človeka nám nedokáže spoľahlivo povedať, ako funguje jeho organizmus.
BMI vychádza iba z pomeru telesnej hmotnosti a výšky. Nehovorí však, koľko z hmotnosti tvorí svalová hmota, tuk, voda alebo kostné tkanivo. Napríklad človek s väčším množstvom svalov môže mať podľa BMI hodnotu v kategórii nadváhy, hoci má nízky podiel telesného tuku a veľmi dobrú fyzickú kondíciu. Naopak, človek s „normálnym“ BMI môže mať málo svalovej hmoty a vyššie množstvo telesného tuku.
Dôležité je aj rozloženie telesného tuku. Nie je totiž úplne jedno, kde sa tuk v tele nachádza. Tuk nahromadený najmä v oblasti brucha môže byť z metabolického hľadiska významnejší než samotná celková hmotnosť. Preto môžu byť pri komplexnejšom hodnotení zdravia užitočné aj ďalšie ukazovatele, napríklad obvod pásu, krvný tlak alebo laboratórne hodnoty.
Samotný vzhľad navyše neukazuje, ako dobre telo funguje zvnútra. Človek môže pôsobiť štíhlo a zdravo, ale mať vysoký krvný tlak, nepriaznivú hladinu cukru v krvi, nízku kondíciu alebo nedostatok svalovej sily. Rovnako človek s vyššou hmotnosťou môže byť fyzicky aktívny, mať dobrú kondíciu a priaznivé zdravotné hodnoty. Vonkajší vzhľad preto nemožno používať ako spoľahlivú „diagnózu“ zdravia.
Veľmi dôležitým ukazovateľom je fyzická kondícia a množstvo pravidelného pohybu. Kondícia vypovedá o tom, ako efektívne dokáže telo zvládať fyzickú záťaž. Pravidelná aktivita podporuje srdce a cievy, svaly a kosti a môže priaznivo ovplyvňovať metabolické zdravie. Aj preto môže mať človek, ktorý sa pravidelne hýbe, výrazne odlišný zdravotný profil od človeka s podobnou hmotnosťou, ktorý je prevažne sedavý.
Pri hodnotení zdravia by sme preto mali sledovať viacero ukazovateľov naraz. Patrí medzi ne krvný tlak, hladina glukózy a ďalšie metabolické hodnoty, fyzická kondícia, svalová sila, zloženie tela, stravovanie, spánok a celkový životný štýl. Význam majú aj genetické predispozície, vek a zdravotná história človeka.
To neznamená, že BMI je zbytočné. Má svoje miesto a môže byť praktickým orientačným ukazovateľom, najmä pri sledovaní väčších skupín ľudí. Problém nastáva vtedy, keď z neho urobíme jediný ukazovateľ zdravia alebo hodnoty človeka. Jedno číslo nemôže zachytiť všetku zložitosť ľudského tela.
Rovnako dôležité je oddeliť zdravotné hodnotenie od hodnotenia človeka. Vyššia alebo nižšia hmotnosť z nikoho nerobí lepšieho alebo horšieho človeka. Posudzovanie zdravia by malo byť založené na faktoch a individuálnom kontexte, nie na predsudkoch, porovnávaní alebo predstave, že určitý typ postavy automaticky znamená zdravie.
Záver
BMI a vzhľad môžu poskytnúť určitú informáciu, ale ani jeden z nich nedokáže sám o sebe povedať, či je človek zdravý. Zdravie je komplexné a zahŕňa fungovanie srdca, ciev, metabolizmu, svalov, psychiky aj celkovú fyzickú kondíciu.
Oveľa zmysluplnejšie je preto pozerať sa na človeka ako na celok – sledovať jeho pohyb, kondíciu, krvný tlak, metabolické ukazovatele, zloženie tela, stravu a ďalšie faktory.
Zdravie nie je číslo na váhe ani odraz v zrkadle. Je to predovšetkým to, ako naše telo funguje a ako dobre nám umožňuje žiť každodenný život.
