Hra je pre dieťa prirodzeným spôsobom učenia a objavovania sveta. Pri podpore motorického vývoja môže byť zároveň veľmi účinným spôsobom, ako dieťa prirodzene motivovať k pohybu a postupne aj k samostatnej chôdzi. Dieťa sa pri hre nesústredí na samotné „cvičenie“, ale na zaujímavý cieľ alebo predmet, ktorý chce dosiahnuť.
Pri motivácii hrou je vhodné vytvárať situácie, ktoré dieťa prirodzene povzbudia k naťahovaniu, otáčaniu, lezeniu, vstávaniu, prenášaniu váhy a neskôr aj k prvým krokom. Napríklad obľúbenú hračku môžeme položiť do takej vzdialenosti, aby sa k nej dieťa chcelo dostať samo. Dôležité však je, aby bola vzdialenosť primeraná jeho schopnostiam a aby dieťa nebolo vystavené frustrácii.
Veľmi vhodná je aj hra s rodičom. Rodič môže dieťa povzbudiť úsmevom, hlasom, gestom alebo ponúknutím zaujímavého predmetu. Pri prvých krokoch môže dieťa motivovať napríklad obľúbená hračka položená na bezpečnom mieste. Rodič však nemusí dieťa neustále vodiť za ruky. Lepšie je vytvoriť podmienky, v ktorých môže dieťa skúsiť pohyb samostatne.
Hra môže podporovať aj rovnováhu a koordináciu. Dieťa môže prechádzať medzi stabilnými predmetmi, prenášať ľahké hračky, ukladať predmety do nádoby alebo sa presúvať za rodičom. Pri týchto aktivitách si prirodzene precvičuje prenášanie váhy, stabilitu tela a koordináciu pohybov.
Dôležitá je radosť z pohybu. Dieťa by nemalo mať pocit, že musí podať určitý výkon. Ak ho hra prestane baviť, je vhodné aktivitu ukončiť a skúsiť ju neskôr. Každé dieťa má iné záujmy a iné tempo vývoja, preto je dobré prispôsobiť hry jeho aktuálnym schopnostiam.
Pri motivácii hrou je potrebné myslieť aj na bezpečnosť. Priestor by mal byť bez predmetov, o ktoré by sa dieťa mohlo zraniť, a oporné predmety by mali byť stabilné. Hračky by mali byť primerané veku a nemali by predstavovať riziko vdýchnutia alebo prehltnutia.
Najdôležitejšie je, aby hra nebola núteným tréningom, ale príjemnou príležitosťou na prirodzený pohyb. Dieťa sa prostredníctvom hry učí skúšať nové pohyby, prekonávať malé prekážky a získavať istotu. Rodič pritom zohráva úlohu sprievodcu – vytvára bezpečné prostredie, ponúka podnety a rešpektuje tempo dieťaťa.
Príklady hier na podporu pohybu:
- položenie obľúbenej hračky kúsok od dieťaťa,
- hra „poď ku mne“ s rodičom,
- presúvanie hračiek z jedného miesta na druhé,
- vkladanie a vyberanie predmetov z nádoby,
- hra pri stabilnom nábytku, pri ktorej sa dieťa presúva za hračkou,
- spoločný pohyb a napodobňovanie jednoduchých pohybov rodiča,
- objavovanie rôznych bezpečných povrchov pri pohybe.
Cieľom nie je prinútiť dieťa, aby začalo chodiť čo najskôr. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom bude mať chuť pohybovať sa, skúšať nové veci a postupne objavovať svoje vlastné schopnosti.
