Hra je pre dieťa prirodzeným spôsobom učenia. Pri podpore prvých krokov preto nie je potrebné vytvárať špeciálne „cvičenia“. Oveľa vhodnejšie je ponúknuť dieťaťu zaujímavé aktivity, pri ktorých má prirodzenú potrebu pohybovať sa, dosiahnuť predmet alebo prísť za rodičom.
1. Hra s obľúbenou hračkou
Obľúbenú hračku môžeme položiť kúsok od dieťaťa tak, aby na ňu nedosiahlo, ale zároveň bola dostatočne blízko na to, aby sa k nej mohlo pokúsiť dostať. Dieťa môže najskôr liezť, postaviť sa alebo sa presunúť popri nábytku. Ak je už pripravené na samostatné kroky, môže sa pokúsiť prejsť krátku vzdialenosť.
2. „Poď ku mne“
Rodič si sadne alebo postaví sa pred dieťa na krátku vzdialenosť a povzbudzuje ho, aby prišlo k nemu. Úsmev, hlas a očný kontakt môžu byť pre dieťa silnou motiváciou. Vzdialenosť je vhodné prispôsobiť schopnostiam dieťaťa, aby aktivita zostala príjemná a zvládnuteľná.
3. Presúvanie medzi stabilnými predmetmi
Obľúbené hračky môžeme umiestniť na stabilný nábytok tak, aby sa dieťa pri nich mohlo bezpečne presúvať. Postupne môže prechádzať z jedného stabilného miesta k druhému. Takto si prirodzene precvičuje prenášanie hmotnosti a rovnováhu.
4. Prenášanie hračiek
Dieťa môže prenášať ľahké a bezpečné predmety z jedného miesta na druhé. Keď sa už dokáže postaviť, môže ho zaujímať napríklad premiestňovanie hračiek do nádoby alebo ich odovzdávanie rodičovi. Aktivita podporuje koordináciu a zároveň vytvára prirodzenú potrebu pohybu.
5. Hra na schovávačku
Rodič sa môže na krátku chvíľu schovať za dvere, nábytok alebo za inú bezpečnú prekážku a následne sa dieťaťu ukázať. Ak sa dieťa chce dostať za rodičom, môže ho to prirodzene motivovať k presunu. Hra by mala prebiehať v bezpečnom priestore bez rizika pádu.
6. Tanec a pohyb s hudbou
Jednoduché pohyby pri obľúbenej hudbe môžu dieťa motivovať k vstávaniu, prenášaniu váhy a pohybu. Rodič môže tancovať spolu s dieťaťom a vytvoriť tak príjemnú atmosféru. Nie je potrebné napodobňovať konkrétne kroky – dôležitá je radosť z pohybu.
7. Objavovanie rôznych bezpečných povrchov
Dieťa môže objavovať bezpečné povrchy, napríklad koberec, drevenú podlahu, trávu alebo piesok. Zmena povrchu poskytuje nové zmyslové podnety a podporuje prispôsobovanie pohybu. Pri vonkajších aktivitách je potrebné zabezpečiť, aby bol povrch bezpečný.
8. Hra s rodičom na krátku vzdialenosť
Rodič môže sedieť oproti dieťaťu a postupne meniť svoju polohu. Dieťa môže byť motivované dostať sa k rodičovi, podať mu hračku alebo ho nasledovať. Takéto situácie podporujú prirodzenú iniciatívu dieťaťa.
9. Hračky, ktoré sa dajú tlačiť alebo prenášať
Niektoré stabilné predmety môžu dieťa motivovať k pohybu. Pri tlačiacej hračke je však dôležité, aby bola stabilná a primeraná dieťaťu a aby sa pod jeho váhou neposúvala príliš rýchlo. Takáto aktivita by nemala slúžiť ako náhrada samostatnej chôdze, ale ako príležitosť na hru a pohyb.
Čomu sa radšej vyhnúť?
Pri motivácii k chôdzi nie je potrebné dieťa neustále vodiť za ruky alebo ho nútiť opakovane robiť kroky. Rovnako nie je vhodné porovnávať jeho výkon s inými deťmi. Ak dieťa prejaví únavu alebo o aktivitu stratí záujem, je vhodné mu umožniť oddych a skúsiť to neskôr.
Záver
Najlepšie hry sú tie, pri ktorých si dieťa ani neuvedomuje, že si rozvíja motorické schopnosti. Chce sa dostať k hračke, k rodičovi alebo objaviť niečo zaujímavé – a práve táto prirodzená motivácia ho postupne vedie k novým pohybovým skúsenostiam.
Cieľom nie je naučiť dieťa chodiť pomocou cvičení, ale vytvoriť mu dostatok príležitostí, aby samostatnú chôdzu objavilo vlastným tempom.
