Ako mamy často veľmi dobre vieme oceniť svoje deti. Pochválime ich za prvý úspech, povzbudíme ich, keď sa im niečo nepodarí, objímeme ich, keď majú ťažký deň.
Ale kedy sme naposledy urobili to isté pre seba?
Kedy sme sa zastavili a povedali si: „Robím toho naozaj veľa. A robím to najlepšie, ako v tejto chvíli dokážem.“
Koľko vecí zvládam bez toho, aby som ich počítala
Každý deň riešim množstvo vecí, ktoré možno ani nevnímam ako úspech.
Vstávam, keď som unavená. Myslím na potreby svojho dieťaťa. Organizujem, plánujem, varím, upratujem, pracujem, vybavujem. Počúvam, utešujem, vysvetľujem, nastavujem hranice a znova a znova začínam od začiatku.
Mnohé z toho robím automaticky.
A práve preto si možno neuvedomujem, koľko energie, času a lásky do každého dňa vkladám.
Nemusím čakať na veľký úspech
Oceniť samu seba neznamená čakať na chvíľu, keď bude všetko perfektné.
Nemusím mať dokonale uprataný dom, pokojné deti ani splnený zoznam všetkých povinností.
Môžem sa oceniť aj za obyčajný deň.
Za to, že som vstala, hoci som bola vyčerpaná. Za to, že som zostala pokojná v situácii, ktorá bola náročná. Za to, že som objala svoje dieťa. Za to, že som priznala chybu a skúsila to znova.
Aj obyčajné zvládnutie náročného dňa je úspech.
Čo by som povedala inej mame?
Predstavme si, že to, čo každý deň zvládam ja, robí moja najlepšia kamarátka.
Povedala by som jej, že robí málo? Že by mala zvládať viac? Že nie je dosť dobrá?
Pravdepodobne nie.
Možno by som jej povedala:
„Vidím, ako veľmi sa snažíš.“
„Robíš toho naozaj veľa.“
„Nemusíš byť dokonalá.“
„Môžeš byť na seba hrdá.“
A možno si presne tieto slová potrebujem povedať aj ja.
Ocenenie nemusí byť veľké gesto
Nemusím si kupovať odmenu ani robiť niečo výnimočné.
Niekedy stačí zastaviť sa na chvíľu a vedome si uvedomiť:
Čo som dnes zvládla?
Čo bolo pre mňa náročné?
Na čo som napriek tomu našla silu?
Čo som urobila dobre?
Možno zistím, že toho bolo oveľa viac, než som si celý deň pripúšťala.
Nemusím byť na seba prísnejšia, aby som bola lepšou mamou
Často máme pocit, že ak si priznáme, že robíme niečo dobre, začneme byť spokojné až príliš.
Ale sebaocenenie nie je sebachvála bez hraníc.
Je to schopnosť vidieť samu seba realisticky – aj s chybami, aj s nedostatkami, ale zároveň so všetkým úsilím, ktoré každý deň vkladám do svojej rodiny.
Nemusím byť dokonalá, aby som si zaslúžila uznanie.
Možno je čas povedať si ďakujem
Možno čakám, kým mi niekto iný povie, že to robím dobre.
Ale niekedy môžem byť tou osobou aj ja sama.
Ďakujem si za všetky rána, keď som vstala.
Za všetky noci, keď som bola pri svojom dieťati.
Za všetky objatia, rozhovory a malé rozhodnutia.
Za dni, keď som nevládala a napriek tomu som pokračovala.
Za to, že sa stále učím byť mamou.
A možno práve dnes je vhodný deň na to, aby som sa na chvíľu zastavila a uvedomila si:
„Nie je všetko dokonalé. Ale robím toho veľa. Snažím sa. A zaslúžim si oceniť aj samu seba.“
