Keď žena opakovane cíti, že jej emócie partner nepočuje alebo nechápe, nemusí ísť o to, že chce mať vždy pravdu. Často potrebuje predovšetkým cítiť, že jej prežívanie má vo vzťahu miesto.
Niekedy stačí, aby partner povedal: „Rozumiem, že ťa to zabolelo.“ Nemusí okamžite ponúknuť riešenie ani súhlasiť so všetkým. Už samotné vypočutie môže priniesť pocit blízkosti.
Ak však žena namiesto pochopenia opakovane zažíva zľahčovanie typu „preháňaš“, „nič sa nestalo“, „zase si precitlivená“, môže postupne nadobudnúť pocit, že so svojimi emóciami zostáva sama. A práve osamelosť vedľa človeka, od ktorého očakávame blízkosť, býva veľmi bolestivá.
Prečo je vypočutie také dôležité?
- Emócie potrebujú byť najprv prijaté, až potom riešené. Keď je človek zahltený pocitmi, rada alebo logické vysvetlenie nemusí byť tým, čo v danej chvíli potrebuje.
- Pochopenie neznamená súhlas. Partner môže vnímať situáciu inak a zároveň uznať, že druhého niečo zranilo.
- Nevypočuté pocity sa hromadia. To, čo sa dnes zdá ako maličkosť, môže byť po desiatkach podobných situácií dôvodom veľkého odcudzenia.
- Bezpečie vzniká tam, kde sa človek nemusí báť svojich emócií. Zdravý vzťah by mal byť priestorom, kde môžeme povedať „toto ma bolí“ bez strachu, že budeme zosmiešnení alebo odmietnutí.
Dôležité je aj to, aby žena svoje pocity dokázala pomenovať priamo. Namiesto obviňovania môže povedať: „Keď ti hovorím, čo ma trápi, nepotrebujem hneď riešenie. Potrebujem najprv cítiť, že ma počúvaš a že moje pocity berieš vážne.“
A rovnako platí, že vzťah nemôže stáť iba na jednom človeku. Empatia, počúvanie a snaha porozumieť by mali ísť oboma smermi.
Pretože niekedy človek nepotrebuje, aby partner jeho problém vyriešil. Potrebuje len vedieť: „Som tu s tebou. Počúvam ťa. To, čo cítiš, mi nie je ľahostajné.“
