Predsudok alebo urážka môžu zasiahnuť veľmi hlboko, najmä ak sa dotýkajú miesta, v ktorom sami o sebe pochybujeme. Sebavedomie však neznamená, že ťa cudzie slová nikdy nezrania. Znamená skôr, že im nedovolíš stať sa definíciou tvojej hodnoty.
Najprv si oddeľ slová od reality
Keď niekto povie:
„Si neschopná.“
skús si v duchu povedať:
„Toto je jeho hodnotenie. Nie objektívny fakt o mne.“
Človek môže mať na tvoje správanie názor. Nemá však automaticky pravdu o tom, aká si ako človek.
Nepotrebuješ sa každému obhájiť
Pri urážke máme niekedy potrebu okamžite dokazovať:
„Nie som taká! Veď ja som…“
To však môže viesť k nekonečnému vysvetľovaniu.
Niekedy úplne stačí:
„Takto so mnou nehovor.“
„Ak chceš hovoriť o konkrétnej situácii, môžeme. Urážky však neprijímam.“
„Nemusíš so mnou súhlasiť. Očakávam však rešpekt.“
Hranica nie je potreba presvedčiť druhého. Je to informácia o tom, čo dovolíš.
Skús sa pýtať, od koho kritika prichádza
Nie každý názor má rovnakú hodnotu.
Je rozdiel medzi človekom, ktorý ťa pozná, rešpektuje a dokáže ti povedať nepríjemnú vec s úctou, a človekom, ktorý ťa zámerne ponižuje.
Pomôcť môže otázka:
„Keby túto vetu povedal niekto, komu vôbec nedôverujem, verila by som jej rovnako?“
Možno zistíš, že bolesť z urážky ešte neznamená, že urážka obsahuje pravdu.
Vráť sa k vlastným hodnotám
Predsudky často nútia človeka pozerať sa na seba očami okolia.
Skús pohľad otočiť:
„Som človek, akým chcem byť?“
„Správam sa podľa svojich hodnôt?“
„Som rodičom, partnerkou alebo človekom, ktorým chcem byť — aj keď nie dokonale?“
Toto sú otázky, nad ktorými máš oveľa väčšiu kontrolu než nad tým, čo si o tebe myslia ostatní.
Dovoľ si, aby ťa to zabolelo
Sebavedomie neznamená povedať si:
„Je mi to úplne jedno.“
Možno ti to jedno nie je.
Môžeš cítiť hnev, smútok, hanbu alebo bezmocnosť a zároveň si povedať:
„Áno, toto ma zranilo. Ale nemusím kvôli tomu začať veriť, že so mnou je niečo zlé.“
Emócia je reakcia. Nie rozsudok.
Ak sa urážky opakujú, sleduj vzorec
Jednorazová nevhodná poznámka je niečo iné než pravidelné ponižovanie, zosmiešňovanie alebo spochybňovanie tvojej hodnoty.
Ak sa niekto opakovane snaží znižovať tvoje sebavedomie, otázka nemusí byť:
„Ako ho presvedčím, aby ma rešpektoval?“
Ale:
„Akú hranicu potrebujem nastaviť, aby som chránila seba?“
Niekedy je tou hranicou ukončenie rozhovoru. Niekedy obmedzenie kontaktu. A v závažnejších situáciách vyhľadanie podpory človeka, ktorému dôveruješ.
Buduj si vlastný vnútorný hlas
Čím viac svoju hodnotu zakladáš na vlastnom poznaní seba, tým menej ju musíš získavať späť po každej cudzej poznámke.
Môžeš si pripomenúť:
„Nemusím byť všetkým sympatická.“
„Nemusím každému vysvetľovať svoje rozhodnutia.“
„Môžem urobiť chybu a stále si vážiť samu seba.“
„Cudzí predsudok nie je moja identita.“
A možno najdôležitejšia veta:
„Nemusím zvíťaziť v každom rozhovore, aby som nestratila svoju hodnotu.“
Niekedy je najväčším prejavom sebavedomia práve to, že nevrátime urážku späť, neponížime sa vysvetľovaním a pokojne odídeme zo situácie, v ktorej nám druhý odmieta prejaviť rešpekt.
