Možno by sa nezmenili okolnosti okolo teba. Zmenil by sa však spôsob, akým nimi prechádzaš.
Predstav si, že tvoje dieťa príde za tebou a povie: „Pokazila som to. Nie som dosť dobrá.“ Pravdepodobne by si mu nepovedala: „Tak si mala byť lepšia.“ Skôr by si ho upokojila, vypočula a pomohla mu pozrieť sa na situáciu s odstupom.
Skús rovnaký prístup obrátiť k sebe.
Namiesto neustáleho hodnotenia – pochopenie
Namiesto:
„Ako som toto mohla zase nezvládnuť?“
skús:
„Bolo toho na mňa veľa. Čo teraz potrebujem?“
Namiesto:
„Som príliš citlivá.“
skús:
„Niečo ma zasiahlo. Moje emócie sa mi snažia niečo povedať.“
Namiesto:
„Musím to zvládnuť sama.“
skús:
„Aj ja môžem potrebovať pomoc.“
Menej strachu z chýb
Keby tvoje dieťa urobilo chybu, pravdepodobne by si nechcela, aby si z nej vytvorilo identitu:
„Som zlyhanie.“
Chcela by si, aby pochopilo:
„Urobila som chybu. Môžem ju napraviť a skúsiť to znova.“
Rovnakú možnosť môžeš dať aj sebe.
Chyba je udalosť. Nie definícia tvojej hodnoty.
Zdravšie hranice
Láskavosť voči sebe neznamená byť sebecká.
Možno by si si dovolila povedať:
„Toto už nezvládam.“
„Potrebujem chvíľu pre seba.“
„S týmto nesúhlasím.“
„Chcem pomôcť, ale teraz to nedokážem.“
Tak, ako učíš svoje deti, že ich potreby majú význam, môžeš si pripomenúť, že aj tvoje potreby sú legitímne.
Viac trpezlivosti so sebou
Pri deťoch vieme, že rast chvíľu trvá. Neočakávame, že sa dnes naučia niečo a zajtra to už nikdy nepokazia.
Prečo by sme od seba mali očakávať niečo iné?
Ak sa snažíš meniť spôsob komunikácie, nastavovať hranice alebo obnovovať dôveru vo vzťahu, môžeš mať dni, keď sa vrátiš k starým reakciám.
To neznamená, že sa neposúvaš.
„Učím sa. Nemusím to vedieť dokonale.“
Možno práve táto veta potrebuje byť súčasťou tvojho vnútorného dialógu.
A možno by sa zmenil aj spôsob, akým vychovávaš deti
Keď dieťa vidí rodiča, ktorý dokáže povedať:
„Dnes som to nezvládla najlepšie, ale nemusím sa za to nenávidieť.“
učí sa niečo veľmi silné.
Že sebaúcta nie je odmena za dokonalosť.
Že človek môže byť unavený, nahnevaný, neistý alebo urobiť chybu a stále si zaslúži rešpekt.
A možno najdôležitejšia otázka na každý deň je:
„Keby moje dieťa prežívalo presne to, čo teraz prežívam ja, čo by som mu povedala?“
Potom skús tú istú vetu povedať sebe.
Pretože láskavosť, ktorú dávaš svojim deťom, nemusíš od nich odčerpávať, aby si ju mohla dať aj sebe. Môže byť zdrojom, z ktorého čerpáte všetci.
