Niektoré presvedčenia vznikajú veľmi skoro — z toho, čo sme zažívali doma, v škole, v priateľstvách alebo v prvých vzťahoch. Časom sa môžu stať takými samozrejmými, že ich už nevnímame ako presvedčenia, ale ako „pravdu o sebe“.
Najľahšie ich odhalíš podľa viet, ktoré sa ti opakujú v hlave.
Možno sa v niektorej z nich spoznáš
O vlastnej hodnote:
- „Nie som dosť dobrá.“
- „Musím si zaslúžiť lásku.“
- „Moja hodnota závisí od toho, čo dokážem.“
- „Iní sú dôležitejší než ja.“
O vzťahoch:
- „Aby ma mali radi, musím sa prispôsobiť.“
- „Ak poviem nie, odmietnu ma.“
- „Konflikt znamená, že vzťah je ohrozený.“
- „Musím udržiavať pokoj za každú cenu.“
- „Nemôžem od druhých očakávať príliš veľa.“
O emóciách:
- „Som príliš citlivá.“
- „Nemala by som sa tak cítiť.“
- „Musím byť silná a zvládnuť všetko sama.“
- „Moje potreby sú pre druhých záťažou.“
O chybách a výkone:
- „Keď zlyhám, sklamem ostatných.“
- „Musím to urobiť dokonale.“
- „Nemám právo robiť chyby.“
- „Ak niečo nezvládnem, znamená to, že som neschopná.“
O zodpovednosti:
- „Je mojou úlohou, aby boli všetci spokojní.“
- „Keď sa niekto hnevá, určite som urobila niečo zle.“
- „Musím zachraňovať situácie.“
- „Nemôžem myslieť najprv na seba.“
Ako zistiť, ktoré presvedčenie je tvoje?
Všímaj si situácie, v ktorých reaguješ neprimerane silno alebo opakovane rovnakým spôsobom.
Napríklad partner nesúhlasí s tvojím názorom. Vnútri sa objaví:
„Určite som to pokazila.“
Skús sa spýtať:
„Čo by to znamenalo o mne, keby bola táto myšlienka pravdivá?“
Možno príde:
„Nebudem dosť dobrá.“
A potom ešte hlbšie:
„Ak nie som dosť dobrá, ľudia ma opustia.“
Práve tam sa môže nachádzať staršie presvedčenie, ktoré ovplyvňuje dnešnú reakciu.
Potom ho skús spochybniť
Nie otázkou:
„Ako si môžem nahovoriť opak?“
Ale:
„Aké dôkazy mám, že je to vždy pravda?“
A:
„Existuje spôsob, ako túto skúsenosť interpretovať inak?“
Napríklad:
Staré presvedčenie:
„Musím všetkých uspokojiť, aby ma mali radi.“
Nové, realistickejšie presvedčenie:
„Môžem byť láskavá a zároveň niekomu nevyhovieť. Nesúhlas neznamená stratu lásky.“
Alebo:
Staré:
„Keď urobím chybu, zlyhala som.“
Nové:
„Urobila som chybu. To neznamená, že som zlyhanie.“
A pozri sa aj na to, čo odovzdávaš ďalej
Keď máš deti, môže byť veľmi silnou otázkou:
„Chcem, aby moje dieťa raz hovorilo samo so sebou tak, ako dnes hovorím ja?“
Ak odpoveď znie nie, nemusíš sa obviňovať. Možno si práve objavila miesto, kde môžeš prerušiť starý vzorec.
A možno najdôležitejšie: staré presvedčenie nevzniklo preto, že s tebou bolo niečo v neporiadku. V určitom období ti mohlo pomáhať pochopiť svet alebo sa v ňom chrániť. Dnes však už nemusí byť užitočné.
Zmena začína vo chvíli, keď si dokážeš povedať:
„Toto je niečo, čomu som sa naučila veriť. Nie je to nevyhnutne pravda. A môžem si postupne vytvoriť nový spôsob, ako sa na seba pozerať.“
