Cudzí názor môže bolieť, najmä keď prichádza od človeka, na ktorom nám záleží. Kritika však nemusí byť verdiktom o našej hodnote. Môže byť informáciou, s ktorou môžeme naložiť podľa vlastného uváženia.
Zdravá sebahodnota neznamená:
„Nezáleží mi na tom, čo si o mne myslia ostatní.“
Skôr:
„Môžem počúvať názor druhého bez toho, aby som mu odovzdala právo rozhodovať o tom, akú mám hodnotu.“
Rozlišuj medzi kritikou a znehodnotením
Kritika správania môže znieť:
„Toto, čo si urobila, ma zranilo.“
Znehodnotenie človeka znie:
„Ty si hrozný človek.“
Prvá veta dáva priestor na rozhovor a zmenu konkrétneho správania. Druhá útočí na identitu.
Aj keď si urobila chybu, stále platí:
„Urobila som niečo, čo nebolo správne“ ≠ „Som zlý človek.“
Neber každú kritiku ako dôkaz
Keď niekto povie:
„Si príliš citlivá.“
nemusíš okamžite rozhodnúť, že má pravdu.
Môžeš si položiť:
- Čo konkrétne mi vlastne vytýka?
- Je to fakt alebo jeho interpretácia?
- Hovorí to niekto, komu dôverujem?
- Opakuje sa tento názor u viacerých ľudí?
- Je v tom niečo, z čoho sa môžem poučiť?
- Alebo sa ma človek jednoducho snaží zahanbiť či umlčať?
Tak sa z kritiky stáva informácia na preskúmanie, nie automatický rozsudok.
Pozor na potrebu všetkým dokazovať svoju hodnotu
Ak je sebahodnota veľmi závislá od uznania okolia, môžeme začať žiť podľa otázky:
„Čo musím urobiť, aby ma mali radi?“
Potom sa ľahko dostaneme k preťažovaniu, ustupovaniu a potláčaniu vlastných potrieb.
Zdravšia otázka je:
„Je toto rozhodnutie v súlade s tým, kým chcem byť a čo považujem za dôležité?“
Nie každý musí byť s naším rozhodnutím spokojný.
Sebahodnota sa opiera o hodnoty, nie iba o výkon
Ak svoju hodnotu postavíme na tom, že sme dobrí rodičia, partneri, zamestnanci alebo dcéry, stačí jedno zlyhanie a celý obraz o sebe sa môže rozpadnúť.
Skús si preto pripomenúť:
„Moja hodnota nie je súčet mojich výkonov.“
Môžeš byť dobrým rodičom a niekedy stratiť trpezlivosť.
Môžeš byť milujúcim partnerom a zároveň potrebovať hranice.
Môžeš urobiť chybu a stále byť hodnotným človekom.
Čo si povedať, keď kritika zasiahne
Namiesto okamžitého:
„Možno majú pravdu. Asi som naozaj neschopná.“
skús:
„Toto ma zranilo. Najprv si dovolím cítiť, čo cítim. Potom sa pozriem, či je v tej kritike niečo pravdivé. To, čo si o mne niekto myslí, však neurčuje moju hodnotu.“
A keď je kritika ponižujúca, môžeš byť pokojná a zároveň pevná:
„O mojom konkrétnom správaní sa môžeme rozprávať. O mojej hodnote rozhodovať nebudeš.“
Malé cvičenie
Napíš si tri vety, ktoré o tebe v poslednom čase povedali iní a ktoré ťa zasiahli.
Pri každej si rozdeľ:
Čo bolo povedané:
„Si sebecká.“
Čo som si z toho vyvodila:
„Som zlý človek.“
Čo je fakt:
„V tejto situácii som odmietla niečo, čo mi nevyhovovalo.“
Čo si o sebe vyberám veriť:
„Môžem byť ohľaduplná a zároveň mať vlastné hranice.“
Práve tento posledný krok je dôležitý.
Sebahodnota nie je presvedčenie, že všetci ostatní sa mýlia a my máme vždy pravdu. Je to schopnosť zostať v kontakte so svojou hodnotou aj vtedy, keď nás niekto kritizuje, odmietne alebo nám nerozumie.
A možno najdôležitejšia veta na každý deň:
„Môžem sa z cudzej kritiky poučiť bez toho, aby som dovolila, aby ma definovala.“
