To, čo si opakovane myslíme, nemusí zostať iba „v hlave“. Postupne to ovplyvňuje, čo si všímame, čo očakávame, ako reagujeme a aké rozhodnutia robíme. Keď sa určitý spôsob reagovania opakuje, môže sa z neho stať návyk.
Môžeme si to predstaviť ako reťazec:
Myšlienka → emócia → reakcia → opakovanie → návyk → spôsob života
Príklad zo vzťahu
Predstavme si myšlienku:
„Keď poviem, čo potrebujem, partner sa nahnevá.“
Ak sa opakuje, môže viesť k tomu, že človek začne svoje potreby zatajovať, ustupovať alebo sa vyhýbať nepríjemným rozhovorom.
Krátkodobo to môže priniesť pokoj.
Dlhodobo však vzniká návyk:
„Radšej nič nepoviem.“
A z nevyjadrených potrieb môže postupne vzniknúť frustrácia, odstup či pocit osamelosti.
Návyk môže vzniknúť aj opačne
Ak si človek začne opakovane hovoriť:
„Moje pocity sú dôležité a môžem o nich hovoriť pokojne.“
môže postupne začať:
- hovoriť otvorenejšie,
- nastavovať hranice skôr,
- menej potláčať emócie,
- vyberať si pokojnejšie reakcie,
- žiadať o podporu namiesto čakania, kým si ju druhý všimne.
Najprv to môže pôsobiť neprirodzene. Nový návyk potrebuje opakovanie.
Dôležité je zachytiť myšlienku skôr, než sa zmení na automatickú reakciu
Pomáha jednoduchá otázka:
„Čo si teraz hovorím a kam ma táto myšlienka vedie?“
Ak si napríklad hovorím:
„Musím všetkým vyhovieť, inak ma odmietnu,“
môžem skúsiť:
„Nemôžem uspokojiť potreby všetkých. Môžem byť láskavá a zároveň povedať nie.“
To následne mení správanie.
Malé rozhodnutia vytvárajú veľký vzorec
Návyky sa často nevytvárajú jedným veľkým rozhodnutím. Vznikajú z množstva malých situácií:
Dnes nepoviem, čo ma zranilo.
Zajtra opäť ustúpim.
Nabudúce radšej mlčím.
A po čase sa stiahnutie stane mojím automatickým spôsobom ochrany.
Rovnako sa však dá vytvoriť nový vzorec:
Dnes pomenujem jednu potrebu.
Nabudúce nastavím jednu malú hranicu.
Potom sa vrátim k rozhovoru namiesto úniku.
Postupne sa učím reagovať inak.
Preto je užitočné meniť nielen správanie, ale aj vnútornú vetu
Nie:
„Musím sa naučiť byť odvážnejšia.“
Skôr:
„Aj moje potreby majú vo vzťahu miesto.“
Nie:
„Nesmie ma nikto odmietnuť.“
Skôr:
„Odmietnutie druhej osoby neznamená, že moje potreby sú nesprávne.“
Nie:
„Musím sa vyhnúť každému konfliktu.“
Skôr:
„Konflikt nemusí znamenať ohrozenie vzťahu. Môžeme sa naučiť riešiť nezhody s rešpektom.“
Práve opakovaním takýchto realistických myšlienok vzniká priestor pre nové rozhodnutia. Myšlienka sama o sebe návyk nevytvorí, ale opakovaná myšlienka, ktorá vedie k opakovanému správaniu, môže postupne meniť spôsob, akým žijeme a reagujeme.
