Každá rodina má svoj príbeh, ktorý zvonka často nevidíme. To, čo pôsobí ako „nesprávne rozhodnutie“, môže byť výsledkom okolností, ktoré si druhý človek nedokáže predstaviť.
Preto je užitočné rozlišovať medzi hodnotením človeka a podporou človeka.
Nálepka zjednodušuje, človek je zložitejší
„Slobodná matka.“
„Neúplná rodina.“
„Problémová rodina.“
„Rozmaznané dieťa.“
Takéto označenia môžu zakryť skutočný príbeh.
Za jednou rodinou môže byť rozchod. Za inou strata partnera. Za ďalšou vedomé rozhodnutie vychovávať dieťa samostatne. A niekde môže byť situácia, ktorú rodina sama ešte len postupne spracúva.
Bez poznania príbehu nepoznáme celú realitu.
Podpora neznamená schvaľovať všetko
Rešpekt neznamená, že musíme so všetkým súhlasiť.
Môžeme povedať:
„S týmto rozhodnutím nesúhlasím, ale rešpektujem tvoje právo rozhodovať o svojom živote.“
Alebo:
„Myslím si, že toto môže mať pre dieťa dôsledky. Nechcem ťa však ponižovať ani súdiť.“
Takýto prístup umožňuje hovoriť aj o problémoch bez toho, aby sme človeku odobrali dôstojnosť.
Deti potrebujú bezpečie, nie dokonalý obraz rodiny
Pri hodnotení rodín sa niekedy príliš sústreďujeme na to, ako rodina vyzerá zvonka.
Oveľa dôležitejšie je, čo dieťa zažíva vo vnútri:
- cíti sa milované?
- má bezpečie a stabilitu?
- môže hovoriť o svojich emóciách?
- má hranice a primeranú starostlivosť?
- vie, že sa môže obrátiť na dospelého?
- vidí medzi blízkymi rešpekt?
Rodina nemusí vyzerať podľa jedného vzorca, aby v nej dieťa mohlo vyrastať v láske a bezpečí.
Slová okolia môžu zanechať stopu
Ak dieťa počúva:
„Vy ste iná rodina.“
„Tvoja mama to nezvláda.“
„Keby si mal normálnu rodinu…“
môže začať vnímať svoju rodinu ako niečo, za čo sa má hanbiť.
Preto je dôležité hovoriť o rozdieloch bez znehodnocovania:
„Každá rodina môže vyzerať inak. Dôležité je, ako sa k sebe ľudia správajú.“
Namiesto „Prečo to tak máte?“ skúsme „Ako vám môžem pomôcť?“
To je možno najväčšia zmena postoja.
Odsudzovanie hľadá vinníka.
Rešpekt hľadá človeka.
Odsudzovanie hovorí:
„Mala si to urobiť inak.“
Podpora sa pýta:
„Čo teraz potrebuješ?“
Odsudzovanie vytvára hanbu.
Rešpekt vytvára priestor na zmenu.
A práve v tom je jeho sila. Človek, ktorý sa necíti neustále súdený, má často väčšiu možnosť otvorene hovoriť o svojich problémoch, požiadať o pomoc a hľadať lepšie riešenia.
Čo môžeme odovzdať aj deťom
Môžeme ich učiť, že:
„Nemusíme rozumieť životu iného človeka, aby sme sa k nemu správali s úctou.“
„Rozdielnosť nie je dôvod na výsmech.“
„Môžeme nesúhlasiť bez ponižovania.“
„Nikto nie je iba jedna nálepka.“
A možno najdôležitejšie:
„Najprv vidíme človeka, až potom jeho okolnosti.“
Pretože každá rodina si zaslúži nielen hodnotenie toho, ako vyzerá, ale predovšetkým rešpekt k tomu, čo prežíva.
