Spôsob, akým o situácii premýšľame, výrazne ovplyvňuje to, čo cítime a ako následne reagujeme. Neznamená to, že si svoje emócie jednoducho „vymýšľame“ alebo že za všetku bolesť môžu naše myšlienky. Skôr ide o to, že medzi udalosťou a našou reakciou často existuje výklad, ktorý jej dávame.
Môžeme si predstaviť jednoduchý reťazec:
Situácia → myšlienka/výklad → emócia → správanie → dôsledok
Príklad
Partner počas konfliktu mlčí.
Jedna myšlienka môže byť:
„Už mu na mne nezáleží.“
To môže vyvolať strach, smútok alebo hnev a následne potrebu tlačiť na partnera, vyčítať mu alebo sa stiahnuť.
Iný výklad môže byť:
„Teraz nevie, ako reagovať. Potrebujem zistiť, či potrebuje chvíľu času alebo či sa ku mne dokáže vrátiť.“
Emócia môže byť stále nepríjemná, ale správanie bude pravdepodobne pokojnejšie a otvorenejšie.
Nejde o pozitívne myslenie za každú cenu
Dôležité je nenahrádzať bolestivú myšlienku umelo pozitívnou:
„Určite je všetko v poriadku.“
Ak skúsenosť opakovane ukazuje, že niečo v poriadku nie je, takéto tvrdenie môže vlastné pocity skôr potlačiť.
Užitočnejšie je hľadať presnejšiu a vyváženejšiu myšlienku:
„To, čo sa stalo, ma zranilo. Neviem však ešte presne, čo to znamená pre náš vzťah. Môžem o tom s partnerom hovoriť a sledovať jeho reakciu.“
Vzťah k sebe
Naše myšlienky ovplyvňujú aj to, ako sa správame sami k sebe.
Ak si po konflikte povieš:
„Zase som všetko pokazila.“
pravdepodobne príde hanba, vina a potreba stiahnuť sa.
Ak si povieš:
„Táto situácia ma nezvládla tak, ako by som chcela. Môžem sa z nej však poučiť.“
vzniká priestor pre zodpovednosť bez sebaponižovania.
Užitočné otázky
Keď ťa nejaká situácia silno emočne zasiahne, môže pomôcť zastaviť sa a spýtať sa:
- Čo sa fakticky stalo?
- Čo si o tom okamžite hovorím?
- Čo pri tom cítim?
- Čo potrebujem?
- Existuje aj iné možné vysvetlenie?
- Ako chcem reagovať, aby som bola v súlade so svojimi hodnotami?
Najmä v partnerských konfliktoch je užitočné rozlišovať medzi faktom a interpretáciou.
Fakt:
„Partner sa pred ostatnými nezastal môjho názoru.“
Interpretácia:
„Nezáleží mu na mne.“
Pocit:
„Cítim sa odmietnutá a sama.“
Potreba:
„Potrebujem cítiť podporu a rešpekt.“
Takéto rozdelenie umožňuje hovoriť o emóciách bez toho, aby sme z našej interpretácie automaticky urobili objektívnu pravdu.
Myšlienky teda nemusia rozhodovať o tom, čo cítime. Môžeme sa však naučiť všímať si ich, overovať ich a vyberať si reakcie, ktoré budujú namiesto toho, aby ďalej prehlbovali konflikt.
