Kortizol je hormón, ktorý sa podieľa na stresovej reakcii a ovplyvňuje aj reguláciu energie a apetítu. Je však zjednodušené tvrdiť, že „kortizol vždy spôsobuje hlad“. Jeho účinok závisí od intenzity a dĺžky stresu, spánku, stravovania aj individuálnej reakcie človeka.
⚡ Čo sa deje pri strese?
Pri krátkodobom akútnom strese môže stresová reakcia dočasne potlačiť chuť do jedla. Telo sa sústredí na okamžité zvládnutie situácie a trávenie či príjem potravy môžu ísť na chvíľu do úzadia.
Pri dlhodobom strese však niektorí ľudia začnú pociťovať väčší hlad alebo častejšiu chuť na kaloricky bohaté jedlá.
Môže vzniknúť jednoduchý začarovaný kruh:
dlhodobý stres → zmeny stresovej reakcie → väčšia chuť na jedlo → krátkodobé potešenie → opakovanie pri ďalšom strese.
🍫 Prečo práve sladké a kalorické jedlá?
Stres neovplyvňuje iba pocit hladu. Môže meniť aj to, na aké jedlo máme chuť.
Pri psychickom napätí môžeme silnejšie vyhľadávať jedlá, ktoré prinášajú rýchly pocit odmeny – napríklad sladké alebo veľmi chutné jedlá.
Preto môže človek povedať:
„Nie som ani veľmi hladný, ale strašne potrebujem niečo sladké.“
To môže byť skôr stresom vyvolaná chuť než klasický fyzický hlad.
😴 Úloha spánku
Pri strese často trpí aj spánok. A nedostatok spánku môže následne ovplyvňovať reguláciu apetítu a zvyšovať chuť na energeticky bohaté jedlá.
Preto pri hodnotení apetítu nestačí pozerať iba na kortizol. Dôležitý je celý kontext.
🌿 Čo s tým?
Namiesto boja proti hladu môže pomôcť sledovať:
- Kedy sa chuť na jedlo objavuje?
- Som fyzicky hladný alebo skôr vystresovaný?
- Spal som dostatočne?
- Jedol som počas dňa pravidelne?
- Čo sa dialo tesne predtým, než prišla chuť?
Už samotné rozpoznanie spúšťača môže pomôcť vytvoriť priestor medzi stresom a automatickým jedením.
Kortizol nie je „hormón, ktorý spôsobuje priberanie“. Je súčasťou komplexnej stresovej reakcie a jeho vzťah k hladu a hmotnosti je oveľa zložitejší. Dôležitú úlohu zohrávajú aj spánok, stravovacie návyky, pohyb, emócie a celkový životný stres.
