Keď sa povie cukor v detskom jedálničku, väčšina rodičov si predstaví sladkosti, čokoládu alebo cukríky.
Tie však nemusia byť jediným zdrojom.
Cukor sa môže nachádzať aj v potravinách, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako zdravá voľba. Preto niekedy nejde o to, že dieťa zje veľa sladkostí, ale o to, že sa menšie množstvo cukru nachádza v mnohých potravinách počas celého dňa.
Kde sa môže cukor ukrývať?
Pridaný cukor môžeme nájsť napríklad v:
- ochutených jogurtoch a mliečnych dezertoch,
- raňajkových cereáliách a müsli,
- sladkom pečive a cereálnych tyčinkách,
- sušienkach a keksíkoch,
- ochutených nápojoch,
- instantných kašiach,
- kečupe a niektorých omáčkach,
- sladených čajoch,
- džemoch a nátierkach,
- rôznych detských snackoch a dezertoch.
Niektoré z týchto potravín môžu byť súčasťou jedálnička, no je dobré vedieť, ako často a v akom množstve sa objavujú.
Najväčšia pasca? Nápoje
Tekutý cukor môže byť obzvlášť nenápadný.
Dieťa môže vypiť sladený nápoj pomerne rýchlo a pritom nemá pocit, že prijalo „sladkosť“.
Sladené limonády, ochutené nápoje, sladené čaje či niektoré džúsy môžu výrazne prispievať k celkovému príjmu cukrov.
Preto môže byť veľmi jednoduchou voľbou ponúkať dieťaťu predovšetkým vodu alebo nesladené nápoje.
Ani „detské“ automaticky neznamená zdravšie
Obal môže obsahovať obrázky ovocia, veselých postavičiek alebo označenie „pre deti“.
To však samo osebe nehovorí nič o tom, koľko cukru výrobok obsahuje.
Pri výbere je preto užitočnejšie pozrieť sa na zloženie a výživové údaje než rozhodovať iba podľa prednej strany obalu.
Ako čítať etiketu?
Najprv sa oplatí pozrieť na množstvo cukrov vo výživových údajoch.
Pri posudzovaní však treba rozlišovať medzi cukrami, ktoré sa v potravine prirodzene nachádzajú, a pridanými alebo voľnými cukrami.
Napríklad obyčajné ovocie obsahuje prirodzene sa vyskytujúce cukry, ale zároveň poskytuje vlákninu a ďalšie živiny.
Priemyselne sladený výrobok môže mať cukor pridaný navyše.
Preto nestačí pozerať iba na jedno číslo.
Pozor na rôzne názvy
Pridaný cukor nemusí byť na obale uvedený jednoducho iba ako „cukor“.
V zložení sa môžu objaviť napríklad výrazy ako:
sacharóza, glukózový sirup, fruktózový sirup, glukóza, dextróza, maltóza či med.
Nie každý názov automaticky znamená, že výrobok je nevhodný.
Dôležité je vnímať celkové množstvo a miesto potraviny v jedálničku.
Ovocie nie je to isté ako sladkosť
Dieťa nemusí prestať jesť ovocie preto, že obsahuje cukor.
Celé ovocie je prirodzenou súčasťou pestrej stravy a okrem cukrov obsahuje aj vlákninu, vitamíny, minerály a ďalšie prospešné látky.
Preto je dôležité nehádať všetky zdroje cukru do jednej kategórie.
Väčšiu pozornosť si zaslúži najmä nadbytok pridaných a voľných cukrov.
Nemusíme zakázať všetky sladkosti
Úplný zákaz môže niekedy viesť k tomu, že sladkosti získajú ešte väčšiu príťažlivosť.
Cieľom nemusí byť dieťaťu nikdy nedovoliť koláč, zmrzlinu alebo čokoládu.
Dôležitejšie je, aby sladké potraviny neboli základom každodenného jedálnička.
Ak dieťa väčšinu času dostáva pestrú stravu a sladkosti sú iba jej menšou súčasťou, vytvárame zdravší vzorec bez zbytočných extrémov.
Najväčší význam má celý jedálniček
Ak sa chceme pozrieť na stravu dieťaťa realisticky, nemusíme počítať každý gram cukru.
Stačí sa pozrieť na celý deň:
Čo dieťa pije?
Koľko má zeleniny a ovocia?
Má v jedálničku dostatok vlákniny a pestré zdroje bielkovín?
Koľko sladkých snackov konzumuje?
Objavujú sa sladené výrobky pri viacerých jedlách?
Nie jedna sušienka rozhoduje o kvalite detského jedálnička. Rozhoduje vzorec, ktorý sa opakuje.
Ako začať bez stresu?
Nemusíme prehľadať celú kuchyňu a vyhodiť všetky potraviny s cukrom.
Môžeme začať tromi jednoduchými krokmi:
1. Pozrieť sa na nápoje.
Ak dieťa pravidelne pije sladené nápoje, začať môžeme ich postupným obmedzením.
2. Porovnať podobné výrobky.
Pri jogurtoch, cereáliách či snackoch môžeme vybrať variant s nižším obsahom pridaného cukru a jednoduchším zložením.
3. Nezabúdať na prirodzené potraviny.
Čerstvé ovocie, zelenina, biely jogurt, ovsené vločky, celozrnné potraviny, vajcia či strukoviny môžu tvoriť základ jedálnička.
Cieľom nie je detstvo bez cukru
Dieťa sa má naučiť nielen to, čo je „zdravé“ a „nezdravé“, ale aj ako si vytvoriť vyvážený vzťah k jedlu.
Nemusíme z každého sladkého jedla robiť zakázané ovocie.
Oveľa dôležitejšie je naučiť dieťa, že sladkosti môžu byť príjemnou súčasťou života, ale nemali by nahrádzať pestrú a výživnú stravu.
Najlepšia zmena preto nemusí byť zákaz. Môže ňou byť väčšia pozornosť tomu, čo dieťa pije, čo sa v jeho jedálničku opakuje a aké potraviny tvoria jeho každodenný základ.
A práve tieto malé rozhodnutia môžu postupne vytvoriť stravovacie návyky, ktoré si dieťa prenesie aj do dospelosti.
