Ak človek pravidelne spí menej, než jeho organizmus potrebuje, pozornosť sa postupne stáva menej stabilnou. Nejde iba o pocit únavy – merateľne sa môže zhoršovať schopnosť udržať sústredenie a pohotovo reagovať. Meta-analýzy ukazujú negatívny vplyv obmedzenia spánku najmä na udržanú pozornosť.
Čo sa môže prejaviť počas dňa?
- Častejšie výpadky pozornosti – človek na krátky okamih „vypne“ a nemusí si to ani uvedomiť.
- Pomalšie reakcie – na informáciu alebo podnet reaguje neskôr.
- Väčšia kolísavosť výkonu – chvíľu funguje relatívne dobre a o chvíľu urobí jednoduchú chybu.
- Ťažšie udržanie koncentrácie pri monotónnej alebo dlhšej úlohe.
- Viac chýb a prehliadnutých detailov, najmä keď treba byť dlho bdelý.
Zaujímavé je, že pri dlhodobom skracovaní spánku si človek nemusí vždy uvedomovať, ako veľmi sa jeho výkon zhoršil. V experimentoch sa pri niekoľkých dňoch spánku obmedzeného napríklad na 4–6 hodín hromadili výpadky bdelej pozornosti, zatiaľ čo subjektívny pocit ospalosti sa mohol ustáliť.
Prečo je to problém v každodennom živote?
Predstavme si mamu, ktorá má počas dňa dohliadať na deti, reagovať na ich potreby, vybavovať veci a zároveň robiť rozhodnutia. Pri nedostatku spánku môže byť ťažšie udržať pozornosť medzi množstvom podnetov a rýchlo prepínať medzi úlohami. To môže zvýšiť mentálnu náročnosť celého dňa.
A nejde iba o chronický nedostatok. Už jedna noc výrazne obmedzeného spánku môže zhoršiť udržanú pozornosť a zvýšiť počet výpadkov pozornosti.
Jednoducho: pravidelne málo spánku neznamená, že človek nedokáže premýšľať. Skôr sa jeho pozornosť stáva menej stabilnou, pomalšou a náchylnejšou na krátke výpadky – a práve tieto malé výpadky môžu byť pri každodenných povinnostiach veľmi významné.
