Maltodextrín sa v posledných rokoch stal predmetom vedeckého záujmu aj v súvislosti so zdravím čriev. Vedci skúmajú najmä to, či môže ovplyvňovať črevný mikrobióm, črevnú bariéru a prirodzené obranné mechanizmy črevnej sliznice. Dôvodom sú najmä experimentálne štúdie, ktoré naznačili, že niektoré zložky stravy môžu meniť prostredie v čreve a spôsob, akým medzi sebou komunikujú črevné baktérie a imunitný systém.
Črevná bariéra je dôležitou ochrannou vrstvou organizmu. Umožňuje vstrebávanie živín, ale zároveň pomáha zabraňovať prenikaniu nežiaducich látok a mikroorganizmov do vnútorného prostredia tela. Niektoré experimentálne výskumy naznačili, že maltodextrín môže ovplyvňovať určité mechanizmy tejto ochrany. Pozorovali sa napríklad zmeny v črevnom prostredí a v reakcii črevnej sliznice na niektoré baktérie.
Pri antibakteriálnej obrane sa skúma najmä to, či maltodextrín môže ovplyvňovať prirodzené mechanizmy, ktorými črevo bráni premnoženiu nežiaducich mikroorganizmov. Niektoré experimentálne výsledky naznačili možné oslabenie určitých obranných procesov. Tieto zistenia sú však dôležité predovšetkým ako podnet na ďalší výskum a nemožno ich automaticky považovať za dôkaz, že rovnaký účinok sa vyskytuje u každého človeka.
Výskum priamo na ľuďoch je zatiaľ obmedzenejší a výsledky nie sú jednoznačné. V niektorých štúdiách sa po konzumácii maltodextrínu pozorovali zmeny v zložení črevného mikrobiómu, v metabolitoch produkovaných baktériami alebo v niektorých ukazovateľoch súvisiacich s imunitou a funkciou čreva. Iné štúdie však podobné zmeny nepotvrdili alebo ich výsledky boli odlišné.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi zmenou a poškodením. Ak určitá látka zmení zloženie črevného mikrobiómu, ešte to automaticky neznamená, že táto zmena je škodlivá. Rovnako zmena laboratórneho ukazovateľa nemusí znamenať, že človeku vznikne zdravotný problém. Na to, aby bolo možné hovoriť o skutočnom zdravotnom riziku, je potrebné sledovať dlhodobejšie účinky a predovšetkým to, či sa u ľudí prejavujú konkrétne negatívne zdravotné následky.
Výsledky môžu byť navyše ovplyvnené množstvom maltodextrínu, dĺžkou jeho konzumácie, celkovým jedálničkom a individuálnym zdravotným stavom človeka. Inak môže pôsobiť jednorazová alebo príležitostná konzumácia a inak dlhodobý príjem väčšieho množstva. Preto nie je možné na základe súčasných poznatkov jednoducho povedať, že maltodextrín je pre črevá škodlivý.
Treba tiež rozlišovať medzi bežným maltodextrínom a rezistentným maltodextrínom. Rezistentný maltodextrín má odlišné vlastnosti a správa sa viac ako vláknina, pretože sa môže dostať do hrubého čreva, kde ho využívajú črevné mikroorganizmy. Výsledky získané pri tomto type maltodextrínu preto nemožno automaticky vzťahovať na bežný maltodextrín používaný ako rýchlo stráviteľný sacharid.
Záver
Doterajší výskum teda naznačuje, že maltodextrín môže za určitých podmienok ovplyvňovať črevné prostredie, mikrobióm a niektoré obranné mechanizmy čreva. Najvýraznejšie dôkazy o možných mechanizmoch pochádzajú z laboratórnych a experimentálnych štúdií. Výsledky výskumu na ľuďoch sú zatiaľ menej jednoznačné.
Preto nie je správne tvrdiť, že maltodextrín u ľudí jednoznačne „poškodzuje črevnú bariéru“ alebo „oslabuje imunitu“. Presnejšie je povedať, že existujú určité vedecké pozorovania, ktoré odôvodňujú ďalšie skúmanie jeho vplyvu na črevá, ale zatiaľ nemáme dostatok dôkazov na označenie bežnej konzumácie maltodextrínu za preukázané riziko pre črevné zdravie.
Pri hodnotení maltodextrínu je preto dôležité zohľadniť nielen jeho samotnú prítomnosť v potravine, ale aj množstvo, frekvenciu konzumácie, celkovú kvalitu jedálnička a individuálny zdravotný stav človeka.
