Potreba elektrolytov sa mení podľa toho, koľko vody a minerálov telo stráca a koľko ich prijíma stravou. Preto neexistuje jedno univerzálne množstvo elektrolytov, ktoré potrebuje každý človek.
- Bežná strava: Ak sa človek stravuje pestro, elektrolyty ako sodík, draslík, horčík a vápnik zvyčajne získava v dostatočnom množstve z potravín. Pri bežnom dni preto väčšinou nie je potrebné cielene pridávať elektrolytové nápoje.
- Potenie: Pot obsahuje najmä sodík a chloridy, ale aj menšie množstvá draslíka, horčíka a ďalších látok. Čím viac a dlhšie sa človek potí, tým väčšie môžu byť straty. Zloženie potu sa však medzi ľuďmi výrazne líši.
- Šport: Pri krátkom alebo miernom cvičení často postačuje voda a normálna strava. Pri dlhom, intenzívnom tréningu, najmä v horúčave, môžu byť straty tekutín a sodíka významné. Vtedy môže mať dopĺňanie elektrolytov väčší význam.
- Horúčavy: Vysoká teplota zvyšuje potenie, a tým aj straty vody a elektrolytov. Ak človek pracuje alebo športuje vonku v horúcom prostredí, potreba tekutín môže výrazne stúpnuť.
- Strava počas zvýšenej záťaže: Potraviny môžu byť dôležitým zdrojom elektrolytov. Ovocie a zelenina poskytujú napríklad draslík a horčík, zatiaľ čo sodík sa nachádza najmä v soli a slanších potravinách.
Dôležitá je rovnováha
Pri hydratácii neplatí „čím viac vody a elektrolytov, tým lepšie“. Nadmerný príjem vody môže pri extrémnych podmienkach znížiť koncentráciu sodíka v krvi a nadmerný príjem niektorých minerálov tiež nemusí byť bezpečný.
Prakticky teda platí: bežný deň → pestrá strava + pitie podľa smädu; dlhodobé intenzívne potenie → väčšia pozornosť venovaná vode aj sodíku a ďalším elektrolytom.
Ak ide o dlhé športové výkony alebo prácu v horúčave, vhodný príjem sa dá nastaviť presnejšie podľa dĺžky aktivity, intenzity potenia, teploty a individuálnych strát sodíka.
