Chvála môže dieťa podporiť, ale nie každá pochvala posilňuje sebavedomie. Najviac pomáha, keď je konkrétna, úprimná a zameraná na úsilie, postup alebo stratégiu, nie iba na vrodené schopnosti či konečný výsledok. WHO
„Ty si génius“
Pochvala osobnej vlastnosti, napríklad „Si veľmi múdry“ alebo „Ty si prirodzený talent“, môže vytvoriť tlak, aby dieťa tento obraz vždy potvrdilo. Keď sa mu neskôr niečo nepodarí, môže zlyhanie vnímať ako dôkaz, že už nie je múdre alebo schopné.
Lepšie je pomenovať proces:
- „Našiel si zaujímavý spôsob riešenia.“
- „Dlho si nad tým premýšľal.“
- „Použil si to, čo si sa už naučil.“
Výskum spája pochvalu zameranú na osobnosť s väčším pocitom hanby po neúspechu, najmä u detí s nižším sebavedomím. American Psychological Association
Chvála bez obsahu
Vety ako „Super!“, „Úžasné!“ alebo „Výborne!“ môžu byť príjemné, ale ak ich rodič používa pri každej činnosti, dieťa nemusí vedieť, čo konkrétne urobilo dobre.
Namiesto toho povedzte:
- „Pekne si počkal, kým druhé dieťa dohovorí.“
- „Všimol som si, že si si po sebe upratal.“
- „Táto veža nespadla, pretože si použil širšiu základňu.“
Konkrétna spätná väzba pomáha dieťaťu pochopiť, ktoré správanie alebo stratégia viedli k výsledku.
Chválenie iba výsledku
„Dostal si jednotku, si najlepší“ môže nechtiac naučiť dieťa, že dôležitá je iba bezchybná známka alebo víťazstvo. Potom môže radšej voliť ľahké úlohy, aby neriskovalo neúspech.
Skúste vyzdvihnúť:
- prípravu;
- vytrvalosť;
- sústredenie;
- odvahu skúsiť niečo nové;
- schopnosť po chybe začať znova;
- využitie dobrej stratégie.
Výsledok možno oceniť, ale nemal by byť jediným dôvodom uznania.
Prehnaná alebo neúprimná chvála
Ak rodič každú kresbu označí za „dokonalú“ alebo každé vystúpenie za „najlepšie“, dieťa môže vnímať pochvalu ako nepresvedčivú. Prehnaná chvála môže tiež vytvoriť pocit, že rodič od neho očakáva viac, než je realistické.
Účinnejšie je povedať pravdivú a primeranú vetu:
„Vidím, že si sa snažil nakresliť všetky detaily. Ktorá časť sa ti páči najviac?“
Výskum naznačuje, že nafúknutá pochvala môže byť pri deťoch s nižším sebavedomím dokonca spojená s jeho oslabením. Child Development
Pochvala ako odmena za všetko
Ak dieťa dostáva pochvalu alebo odmenu za každý malý úkon, môže začať sledovať najmä reakciu dospelého. Cieľom by nemalo byť, aby stále čakalo na potvrdenie zvonka, ale aby si postupne všímalo vlastný pokrok a dokázalo sa tešiť z činnosti samotnej.
Namiesto automatickej pochvaly niekedy stačí záujem:
- „Ako si sa pri tom cítil?“
- „Čo bolo najťažšie?“
- „Čo by si nabudúce skúsil inak?“
- „S čím si najviac spokojný?“
Porovnávanie v prestrojení za pochvalu
Vety ako „Si šikovnejší než tvoja sestra“ alebo „Konečne si taký dobrý ako ostatné deti“ stále stavajú hodnotu dieťaťa na porovnávaní. Môžu vyvolať súperenie, závisť alebo obavu, že nabudúce už nebude „lepší“.
Lepšie je porovnať dieťa s jeho vlastným predchádzajúcim výkonom:
„Minulý týždeň si potreboval pomoc a dnes si to zvládol sám.“
Ako chváliť účinnejšie
Dobrá pochvala býva:
- konkrétna – pomenuje, čo dieťa urobilo;
- úprimná – nepreháňa a nepredstiera;
- zameraná na proces – oceňuje úsilie, stratégiu alebo pokrok;
- primeraná – nepremení každú maličkosť na veľkú udalosť;
- bez porovnávania – hodnotí vlastný posun dieťaťa.
Namiesto „Si najlepší futbalista“ môžete povedať: „Dnes si dobre sledoval spoluhráčov a prihral si v správnom okamihu.“ Takáto veta dieťaťu ukazuje, čo môže opakovať a ďalej rozvíjať.
