Každá generácia vyrastala v trochu inom období. Starí rodičia môžu mať predstavu o rodine, výchove a vzájomnej pomoci, ktorá sa výrazne líši od predstáv dnešných rodičov. To však automaticky neznamená, že jedna strana má pravdu a druhá sa mýli.
Rozdielne predstavy sa môžu stať zdrojom napätia najmä vtedy, keď sa od starých rodičov očakáva pomoc, ktorú oni sami nevnímajú ako svoju povinnosť.
„Za nás to bolo inak“
Starí rodičia často vychádzajú z vlastných skúseností. Možno boli zvyknutí, že v rodine si všetci navzájom pomáhali, deti trávili veľa času u starých rodičov a starostlivosť o vnúčatá bola prirodzenou súčasťou života.
Iní zase vyrastali v období, keď každý člen domácnosti musel zvládať veľa vecí sám.
Preto môžu mať úplne odlišnú predstavu o tom, čo znamená byť „dobrým starým rodičom“.
Pomoc môže mať pre každého iný význam
Pre jedného človeka môže pomoc znamenať pravidelné stráženie detí. Pre iného napríklad:
- občasné varenie,
- pomoc s nákupom,
- spoločný výlet s vnúčatami,
- finančná podpora,
- praktická rada,
- alebo jednoducho prítomnosť a záujem.
Problém vzniká vtedy, keď si každý predstavuje pomoc inak a nikto o tom otvorene nehovorí.
Keď rodičia očakávajú viac, než chcú starí rodičia dať
Mladí rodičia môžu byť vyčerpaní a prirodzene hľadať oporu. Ak však starí rodičia povedia, že nechcú pravidelne opatrovať, môže prísť sklamanie.
Rodič si môže pomyslieť:
„Veď sú to ich vnúčatá.“
Starí rodičia zase:
„Svoje deti sme vychovali. Teraz chceme žiť aj svoj život.“
Obe strany môžu mať svoje dôvody. Dôležité je, aby sa z rozdielnych očakávaní nestali výčitky.
Starí rodičia majú tiež svoj život
To, že človek zostarne, neznamená, že jeho vlastné potreby prestanú existovať.
Starí rodičia môžu mať:
- prácu,
- partnera,
- priateľov,
- zdravotné alebo energetické limity,
- svoje záujmy,
- cestovateľské plány,
- potrebu pokoja.
Možno nechcú znova vstúpiť do režimu, v ktorom je ich deň prispôsobený malým deťom.
A je dôležité, aby aj toto bolo rešpektované.
Rozdielne predstavy o výchove
Napätie nemusí vznikať iba kvôli množstvu pomoci. Často sa týka aj samotnej výchovy.
Starí rodičia môžu mať názor na:
- sladkosti,
- obrazovky,
- spánok,
- disciplínu,
- hranice,
- stravovanie,
- samostatnosť detí.
Rodičia však majú právo rozhodovať o tom, ako chcú svoje deti vychovávať.
Starí rodičia môžu ponúknuť skúsenosť a názor. Nemusia však mať posledné slovo.
„My sme to robili takto“
Skúsenosť starých rodičov môže byť cenná, ale nie všetko, čo fungovalo pred desiatkami rokov, musí fungovať aj dnes.
Rovnako však platí, že moderný prístup nemusí automaticky znamenať, že všetky staršie skúsenosti sú bezcenné.
Užitočný môže byť postoj:
„Nemusíme robiť všetko rovnako, aby sme sa navzájom rešpektovali.“
Ako hovoriť o rozdielnych očakávaniach?
Pomáha hovoriť konkrétne.
Namiesto:
„Vy nám nikdy nepomôžete.“
môžeme povedať:
„Potrebovali by sme občas pomoc s deťmi. Chcela by som vedieť, či by ti vyhovovalo napríklad jedno popoludnie za dva týždne.“
Starí rodičia potom môžu povedať, čo je pre nich reálne.
Možno nechcú pravidelné opatrovanie, ale radi pomôžu iným spôsobom.
Hranice platia na obe strany
Rodičia majú právo povedať:
„Toto je spôsob výchovy, ktorý sme si zvolili.“
Starí rodičia zase:
„Takto často môžeme pomáhať.“
Obe hranice môžu existovať súčasne.
Zdravý rodinný vzťah nevzniká tým, že jedna strana vždy ustúpi. Vzniká hľadaním riešenia, ktoré rešpektuje možnosti všetkých.
Keď pomoc vytvára pocit dlhu
Niekedy môže mať pomoc aj svoju neviditeľnú cenu. Ak starý rodič opakovane pripomína:
„Po tom všetkom, čo pre vás robíme…“
môže sa pomoc zmeniť na nástroj kontroly.
Rovnako však ani rodičia nemusia používať vnúčatá ako argument:
„Ak ich chcete vidieť, musíte nám pomáhať.“
V oboch prípadoch sa z prirodzenej rodinnej pomoci stáva obchod.
Čo môžeme prijať a čo nemusíme?
Je možné oceniť skúsenosti starých rodičov a zároveň si nastaviť vlastné pravidlá.
Môžeme povedať:
„Ďakujem za radu, premyslíme si ju.“
Nemusíme však automaticky povedať:
„Urobíme to presne tak.“
Rovnako môžeme byť vďační za pomoc starých rodičov bez toho, aby sme im za ňu odovzdali rozhodovanie o našej rodine.
Záver
Rozdielne predstavy medzi generáciami sú prirodzené. Starí rodičia majú svoje skúsenosti, rodičia zase svoju zodpovednosť a predstavu o živote vlastnej rodiny.
Nemusíme sa zhodnúť na všetkom.
Dôležité je, aby sme si navzájom rozumeli v tom, čo môžeme ponúknuť, čo potrebujeme a kde sú naše hranice.
Najzdravšia otázka nemusí byť:
„Kto má pravdu?“
Ale:
„Ako môžeme zostať blízko, aj keď máme o pomoci a rodine inú predstavu?“
