To je presne stav, ktorý odborníci často volajú autopilot alebo disociácia v každodennom živote. ️
V praxi to znamená, že tvoje telo robí všetko potrebné: vstáva, obsluhuje deti, pripravuje jedlo, rieši prácu… ale tvoja vedomá myseľ je odpojená, myslíš na niečo iné alebo je „prázdna“.
Typické znaky tohto stavu
Robíš veci automaticky, často si ani nepamätáš, ako si ich urobila.
Cítiš sa ako divák vlastného života, skôr než aktívny účastník.
Emočné reakcie sú utlmené alebo oneskorené.
Ľahko sa vyčerpáš, aj keď z vonku vyzerá, že „všetko zvládaš“.
Niekedy sa objaví pocit prázdna, odtrhnutia alebo necitlivosti k vlastným potrebám.
Prečo sa to deje
Ochranný mechanizmus mozgu – keď je stres, vyčerpanie alebo množstvo povinností, mozog „prepne na autopilota“, aby chránil energiu a zvládol každodenné úlohy.
Nedostatok prítomnosti a regenerácie – telo ide, myseľ odpočíva alebo je zamestnaná myšlienkami na budúcnosť či minulosť.
Nedostatok pocitu kontroly – keď si zahltená povinnosťami, mozog „odpojí“ vedomú časť, aby minimalizoval stres.
Ako zistiť, že si v tomto stave
Počas dňa sa spýtaš sama seba: „Kde som práve teraz? Sledujem, čo robím, alebo len idem na autopilote?“
Vnímaš, že si nesúlad medzi tým, čo robíš a tým, čo cítiš alebo myslíš.
Jemné spôsoby, ako sa vrátiť do prítomnosti
Krátke ukotvenie dychom – pár hlbokých nádychov, uvedomenie si tela.
Vnímanie tela – dotknúť sa rukami stola, pocítiť chodidlá na zemi.
Zmyslové kotvy – vôňa, hudba, dotyk predmetu, aby si znovu „pristála v tele“.
Malé radosti – krátka chvíľa, kde si vedome užívaš niečo príjemné (káva, čaj, hudba, slnko).
