Áno. Je úplne možné, že hlboké citové puto nevznikne okamžite, ale bude sa budovať postupne. Platí to pri biologickom rodičovstve, adopcii aj nevlastnom rodičovstve.
Predstava, že skutočná láska musí prísť v prvý deň, vytvára na rodičov zbytočný tlak. Niektorí ľudia zažijú silné puto okamžite. Iní potrebujú čas, aby si k dieťaťu vytvorili blízkosť, dôveru a pocit spolupatričnosti.
Prvé stretnutie ešte nemusí znamenať hlboký vzťah
Keď sa dvaja ľudia prvýkrát stretnú, môžu k sebe cítiť sympatiu, nehu alebo silné emócie. Ale zároveň je úplne prirodzené, že sa ešte nepoznajú.
Pri dieťati to môže byť ešte výraznejšie.
Rodič postupne zisťuje:
- čo dieťa potrebuje,
- čo ho upokojuje,
- čo ho rozosmieva,
- čoho sa bojí,
- ako reaguje na stres,
- aké má zvyky a povahu.
Z množstva takýchto drobných poznaní vzniká vzťah.
Láska sa často rodí v každodennej starostlivosti
Nie vždy príde ako veľká emocionálna vlna.
Niekedy vyzerá skôr ako:
„Viem, že dnes potrebuje pokoj.“
„PoznToto je dôležité najmä preto, že spoločnosť často vytvára obraz okamžitej materinskej aleboám tento výraz, niečo ho trápi.“
„Viem, čo mu pomôže zaspať.“
„Chcem mu urobiť radosť.“
Až si človek jedného dňa uvedomí, že dieťa už preňho nie je niekým, o koho sa má starať, ale niekým, o koho sa chce starať.
To je veľmi významná zmena.
Aj pri biologickom dieťati môže prísť puto neskôr
Toto je dôležité najmä preto, že spoločnosť často vytvára obraz okamžitej materinskej alebo otcovskej lásky.
V skutočnosti môže byť rodič po pôrode vyčerpaný, zmätený alebo zahltený. Môže cítiť obrovskú zodpovednosť skôr než romantickú predstavu lásky.
A napriek tomu môže byť o niekoľko týždňov či mesiacov k dieťaťu veľmi silno pripútaný.
Pomalší začiatok neznamená slabší konečný vzťah.
Pri adopcii alebo nevlastnom rodičovstve môže byť postupnosť ešte prirodzenejšia
Ak žena prijíma dieťa, ktoré biologicky neporodila, môže potrebovať čas na to, aby sa z nového človeka v jej živote stal niekto veľmi blízky.
To isté platí pre nevlastného rodiča.
Nemusí okamžite cítiť:
„Toto je moje dieťa.“
Môže najskôr cítiť:
„Chcem, aby sa pri mne cítilo dobre.“
Potom:
„Začínam mu rozumieť.“
A neskôr:
„Je pre mňa veľmi dôležité.“
Takýto vývoj je úplne legitímnou cestou k hlbokému putu.
Dôležitejšie než intenzita prvého pocitu je to, čo sa deje ďalej
Ak človeka trápi, že necíti okamžitú obrovskú lásku, môže byť užitočnejšie sledovať malé zmeny.
Začína mu na dieťati záležať?
Teší sa z jeho pokrokov?
Chce ho chrániť?
Zaujíma sa o jeho vnútorný svet?
Chýba mu, keď nie je nablízku?
Dokáže pri ňom zostať aj počas náročných chvíľ?
Ak odpovede postupne smerujú k „áno“, vzťah sa pravdepodobne buduje.
Netreba sa porovnávať s inými rodičmi
Jeden rodič môže hovoriť:
„Miloval som ho okamžite.“
Iný môže povedať:
„Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som si uvedomil, ako veľmi ho milujem.“
Ani jeden príbeh nemusí byť správnejší.
Vzťahy nemajú rovnaký časový harmonogram.
A už vôbec neplatí, že čím rýchlejšie príde intenzívny cit, tým kvalitnejší bude vzťah.
Treba však rozlišovať medzi pomalým putom a dlhodobým problémom
Postupné vytváranie väzby je jedna vec.
Ak však človek dlhodobo prežíva voči dieťaťu silný odpor, úplný nezáujem, výraznú emocionálnu prázdnotu alebo má problém zabezpečiť jeho potreby, je vhodné o tom hovoriom však pribúdajú – každým spoločným dňom, každým utešením, každým rozhť s odborníkom.
Najmä po pôrode môžu na prežívanie rodiča vplývať aj psychické ťažkosti, ktoré nie sú otázkou „nedostatku lásky“.
Požiadať o pomoc neznamená zlyhanie.
Puto nie je okamih, ale proces
Hlboký vzťah často vzniká podobne ako korene stromu.
Spočiatku ich takmer nevidíme. Potom však pribúdajú – každým spoločným dňom, každým utešením, každým rozhovorom, každým objatím a každou skúsenosťou, že sa na seba môžete spoľahnúť.
Preto je úplne v poriadku, ak prvý deň ešte necítite to, čo budete cítiť o rok.
Láska nemusí začať ako blesk. Môže začať ako starostlivosť, pokračovať dôverou a postupne prerásť do hlbokého puta.
