Toto je dôležitý základ pre pochopenie detskej hygieny: prítomnosť mikroorganizmov ešte automaticky neznamená zdravotné riziko. Rozhoduje, o aký mikroorganizmus ide, v akom množstve, kam sa dostane a v akom stave je dieťa.
Mikróby sú prirodzenou súčasťou prostredia
Baktérie, vírusy, huby a ďalšie mikroorganizmy sa nachádzajú prakticky všade – vo vzduchu, na pokožke, predmetoch, potravinách aj v pôde. Človek s nimi prichviacom trakte navyše prirodzene žijú mikroorganizmy, ktoré sú súčasťou nášho mikrobiómu. Ich prítomnosť sama osebe nie je známkouádza do kontaktu od narodenia.
Dieťa preto nemôže a ani nepotrebuje vyrastať v bezmikrobiálnom prostredí.
Na pokožke a v tráviacom trakte navyše prirodzene žijú mikroorganizmy, ktoré sú súčasťou nášho mikrobiómu. Ich prítomnosť sama osebe nie je známkou nedostatočnej hygieny.
Nie všetky baktérie sú „zlé“
Predstava, že baktérie = choroba, je príliš zjednodušená.
Mnohé mikroorganizmy sú pre človeka neškodné alebo môžu byť súčasťou prirodzeného mikrobiálneho spoločenstva organizmu. Problém nastáva vtedy, keď sa človek stretne s patogénnym mikroorganizmom, prípadne keď sa mikroorganizmus dostane na miesto, kde môže spôsobiť problém.
Preto je užitočnejšie hovoriť o riziku konkrétnej expozície než o snahe odstrániť všetky mikróby.
Rozhoduje aj cesta, ktorou sa mikrób dostane do tela
Rovnaký mikroorganizmus nemusí predstavovať rovnaké riziko v každej situácii.
Iné je:
- dotknúť sa predmetu rukou,
- krátko sa ho dotknúť ústami,
- opakovane ho cmúľať,
- dostať kontaminovaný materiál do otvorenej rany,
- vdýchnuť infekčné kvapôčky,
- alebo skonzumovať kontaminovanú potravinu.
Práve preto má pri hygiene význam kontext, nie iba otázka „je tam baktéria?“.
Prečo je to dôležité pri deťoch
Malé dieťa skúma svet veľmi často ústami. Hračky, prsty, oblečenie či rôzne predmety sa dostávajú do úst úplne prirodzene.
To však neznamená, že rodič musí po každom takomto kontakte všetko dezinfikovať.
Praktickejšie je rozlišovať medzi bežným kontaktom s prostredím a situáciami, pri ktorých je riziko výrazne vyššie.
Napríklad predmet, ktorý spadol na čistú podlahu, a predmet, ktorý bol v kontakte s výkalmi, odpadkami alebo telesnými tekutin. Imunitný systém sa s rôznymi podnetmi stretávaami, nemožno z hygienického hľadiska automaticky považovať za rovnakú situáciu.
Imunitný systém sa s prostredím stretáva neustále
Kontakt s mikroorganizmami je súčasťou normálneho života. Imunitný systém sa s rôznymi podnetmi stretáva od narodenia a postupne získava skúsenosti.
To však neznamená, že úmyselné vystavovanie dieťaťa patogénom je prospešné. Zdravý prístup je niekde medzi dvoma extrémami:
„Všetko musí byť sterilné.“
a
„Nezáleží na hygiene, veď dieťa si musí vybudovať imunitu.“
Ani jeden z týchto prístupov nevystihuje realitu.
Rozumná hygiena sa snaží znižovať zbytočné vystavenie potenciálne škodlivým mikroorganizmom, pričom zároveň akceptuje, že bežný kontakt s mikroorganizmami je nevyhnutnou súčasťou života.
Preto sa pravidlá hygieny líšia podľa predmetu
A tým sa vraciame k cumlíku.
Ak dieťa náhodne olízne hračku, nemusí to byť dôvod na paniku. Ak však ide o cumlík, ktorý si dieťa opakovane vkladá do úst, dáva zmysel venovať jeho čistote väčšiu pozornosť.
Nie preto, že cumlík musí byť sterilný, ale preto, že ide o predmet určený na opakovaný kontakt so sliznicou úst.
Takže najdôležitejšia myšlienka je:
Hygiena nie je boj proti všetkým mikróbom. Je to spôsob, ako rozumne rozlišovať medzi bežným kontaktom s mikroorganizmami a situáciami, pri ktorých môže byť expozícia zbytočne riziková.
A práve toto rozlíšenie pomáha rodičom vyhnúť sa zbytočnej sterilite aj zbytočnej nedbanlivosti.
