Áno. Pri zdravom dieťati môže byť po určitom veku pravidelná sterilizácia každého cumlíka po každom použití skôr zbytočne prísnym opatrením než nevyhnutnosťou. Neznamená to, že hygiena prestáva byť dôležitá. Mení sa však pomer medzi prínosom a náročnosťou.
Dieťa už nežije v „sterilnom režime“
Keď sa dieťa začne plaziť, liezť a chodiť, jeho kontakt s prostredím dramaticky narastá. Chytá podlahu, nábytok, hračky, topánky, kamene, listy a množstvo ďalších vecí. Ruky si pritom pravidelne vkladá do úst.
V tejto fáze už nie je realistické snažiť sa udržať všetko, čo sa dostane do jeho blízkosti, sterilné.
A ani to nie je potrebné.
Bežný kontakt s mikroorganizmami je prirodzenou súčasťou života. Hygiena má chrániť pred zbytočným vystavením patogénom, nie vytvoriť okolo dieťaťa mikrobiologicky izolované prostredie.
To však neznamená „na hygiene nezáleží“
Tu je dôležité nájsť rovnováhu.
Predstava:
„Keď už dieťa olizuje podlahu, môžeme prestať umývať cumlíky.“
je rovnako nepresná ako:
„Cumlík musí byť sterilný zakaždým, keď ho dieťa vloží do úst.“
Rozumnejšie je rozlišovať medzi bežným kontaktom s prostredím a zbytočnou opakovanou kontamináciou.
Ak dieťa náhodne olízne hračku, ktorá bola na podlahe, nemusí to byť dôvod na paniku.
Ak však cumlík spadne na špinavé miesto a potom ho dieťa používa ďalšiu hodinu, je jednoduché ho umyť. Nemá veľký zmysel kontamináciu vedome ponechať len preto, že dieťa sa s mikróbmi stretáva aj inde.
Čistenie má väčší význam než honba za sterilitou
Pri staršom zdravom dieťati je preto často dôležitejšie pravidelné umývanie cumlíka než snaha sterilizovať ho po každom jednom použití.
Umývanie odstráni sliny, zvyšky potravy, prach a ďalšie nečistoty a zároveň odstráni veľkú časť mikroorganizmov.
Sterilizácia je výrazne vyšší stupeň zásahu a pri bežnom používaní zdravým starším dieťaťom nemusí prinášať úžitok úmerný tomu, ako často ju vykonávame.
Prílišná hygiena môže mať aj praktické nevýhody
Časté tepelné ošetrovanie môže podľa materiálu a spôsobu spracovania prispievať k jeho opotrebovaniu. Preto treba vždy rešpektovať pokyny výrobcu.
Zároveň môže vzniknúť falošný pocit bezpečia – rodič sa sústredí na sterilizáciu cumlíka, ale prehliadne podstatnejšie veci, napríklad jeho poškodenie alebo kontakt s výrazne kontaminovaným prostredím.
Pri cumlíku je preto niekedy oveľa dôležitejšie všimnúť si:
Je čistý? Je nepoškodený? Bol v kontakte s niečím potenciálne nebezpečným? Je dieťa zdravé?
než riešiť, či bol predmet sterilizovaný presne po každom použití.
Kde je hranica?
Nie je to hranica typu „od šiestich mesiacov už nikdy nesterilizovať“.
Skôr sa postupne mení prístup:
malé a zraniteľné dieťa → vyššia miera opatrnosti
zdravé staršie dieťa → primeraná bežná hygiena
výrazná kontaminácia alebo zdravotné riziko → opäť vyššia opatrnosť
To je podstatne flexibilnejšie a rozumnejšie než jedno pravidlo pre všetky deti a všetky situácie.
A čo „budovanie imunity“?
Tu treba byť opatrný s tvrdením, že dieťa treba zámerne vystavovať špine, aby si „posilnilo imunitu“.
Nie je potrebné dieťa úmyselne vystavovať patogénom.
To, že dieťa prirodzene prichádza do kontaktu s mikroorganizmami, je niečo úplne iné. Nemusíme sterilizovať celý jeho svet, ale zároveň nie je dobrý nápad zámerne ignorovať hygienu.
Cieľom je normálne, primerane čisté prostredie.
Zjednodušene
Predstav si škálu:
sterilita ←———— primeraná hygiena ————→ zanedbaná hygiena
Pri malom bábätku sa môžeme oprávnene prikláňať viac doľava. Keď zdravé dieťa vyrastie a začne aktívne objavovať svet, nie je dôvod zostať na úplnom ľavom okraji.
Preto po určitom veku dáva väčší zmysel:
cumlík pravidelne umývať, pri znečistení ho vyčistiť, pri výraznej kontaminácii postupovať dôkladnejšie a pri poškodení ho vymeniť.
Sterilizovať ho neustále len preto, aby bol „bez mikróbov“, už nemusí byť potrebné.
Najdôležitejšia myšlienka je teda jednoduchá:
Dieťa nemusí vyrastať v sterilnom svete. Potrebuje primeranú hygienu, ktorá znižuje zbytočné riziká bez toho, aby sa z každého mikroorganizmu stal problém.
