Počas tehotenstva môže malé množstvo buniek plodu prejsť cez placentu do krvného obehu mamy. Tento jav sa označuje ako fetálny mikrochimerizmus. Následne sa niektoré z týchto buniek môžu dostať a pretrvávať v rôznych tkanivách.
Výskumníci ich identifikovali napríklad v:
- krvi a kostnej dreni,
- pľúcach,
- pečeni,
- srdci,
- obličkách,
- koži,
- a boli pozorované aj v mozgovom tkanive.
Neznamená to, že bunky plodu tieto orgány „osídlia“ vo veľkom množstve. Ide o malú populáciu buniek, ktorú možno zachytiť citlivými laboratórnymi metódami.
🧬 Ako sa tam dostanú?
Počas tehotenstva placenta vytvára rozhranie medzi krvným obehom matky a plodu. Krv matky a plodu sa za normálnych okolností nemieša jednoducho ako dve tekutiny v jednej nádobe, ale cez placentárne rozhranie môže prechádzať malé množstvo buniek.
Niektoré fetálne bunky potom putujú krvným obehom a môžu sa zachytiť v tkanivách mamy. Časť z nich môže zostať v organizme dlhé roky až desaťročia po pôrode.
❤️ Prečo je to zaujímavé?
Vedci skúmajú, či tieto bunky v jednotlivých tkanivách iba pretrvávajú, alebo tam majú určitú funkciu. Niektoré môžu reagovať na poškodenie tkaniva a potenciálne sa podieľať na jeho oprave či ovplyvňovať imunitné procesy.
Zároveň však ich samotná prítomnosť neznamená, že sú automaticky prospešné. Ich biologický význam je stále predmetom výskumu.
Je teda možné, že po tehotenstve zostane v tele mamy malá biologická stopa v podobe buniek jej dieťaťa, ktoré sa môžu nachádzať aj v orgánoch vzdialených od maternice.
