Prečo sa o psychickom zdraví po pôrode stále hovorí menej, než by bolo potrebné?

Hoci sa povedomie postupne zlepšuje, psychické ťažkosti po pôrode stále často zostávajú v tieni starostlivosti o bábätko a fyzického zotavovania mamy. Dôvodov je viac.

Prečo zostáva psychické zdravie v tieni?

• mýtus „šťastnej mamy“: od matky sa často očakáva, že narodenie dieťaťa bude predovšetkým obdobím radosti. Smútok, úzkosť či podráždenosť preto môže vnímať ako vlastné zlyhanie,
• pocit viny a hanby: mama môže mať strach priznať, že je vyčerpaná, necíti okamžité spojenie s dieťaťom alebo má negatívne myšlienky. Obáva sa odsúdenia alebo toho, že ju niekto bude považovať za „zlú matku“,
• pozornosť sa sústreďuje na dieťa: kontroly, otázky aj rady sa často týkajú najmä váhy, kŕmenia a spánku bábätka. Na psychickú pohodu mamy môže zostať menej priestoru,
• vyčerpanie sťažuje rozpoznanie problému: nedostatok spánku, plačlivosť a podráždenosť sa môžu považovať za „normálnu súčasť materstva“, hoci niekedy už ide o depresiu alebo úzkostnú poruchu,
• nie každá žena vie, čo je ešte normálne: popôrodný blues a popôrodná depresia sa môžu na začiatku podobať. Bez dostatočných informácií môže žena príliš dlho čakať, že ťažkosti samy zmiznú,
• okolie niekedy poskytuje rady namiesto podpory: vety ako „užívaj si to, rýchlo to prejde“ môžu neúmyselne vytvoriť tlak, aby mama svoje skutočné pocity skrývala.

Prečo je dôležité o tom hovoriť?

Pretože psychické zdravie mamy je súčasťou popôrodnej zdravotnej starostlivosti, nie niečo navyše. Čím skôr žena alebo jej okolie rozpozná, že nejde iba o bežné emočné výkyvy, tým skôr môže dostať potrebnú podporu. A otvorený rozhovor zároveň pomáha odstrániť predstavu, že dobrá mama musí všetko zvládnuť sama a byť po pôrode neustále šťastná. Niekedy je veľmi dôležitá už jednoduchá otázka: „Ako sa máš ty – nie iba bábätko?“